Články

Mestské múzeum v Pezinku aj tento rok šiestakom z pezinských základných škôl umožnilo hravo a pútavo spoznávať minulosť mesta, v ktorom žijú. Nadviazali sme na vlaňajší pilotný projekt nazvaný Pezinský časostroj. Okrem ZŠ Fándlyho, ZŠ Kupeckého a ZŠ Na Bielenisku sa do aktuálneho ročníka zapojila aj ZŠ s MŠ Orešie. Žiaci sa počas návštev mestského múzea dozvedeli, kam až siaha minulosť Pezinka, kedy sa tu prvýkrát usadili ľudia, ako a kde bývali, čím sa živili. O tom všetkom nás informujú archeologické nálezy, na ktorých je postavená stála expozícia Mestského múzea v Pezinku. Spoločne sme pátrali po tom, odkiaľ pochádzajú informácie o živote ľudí v minulosti – žiaci mali možnosť spoznať prácu archeológov a historikov a tiež sa mohli dotknúť viacerých nálezov.   Počas druhej návštevy múzea sme im predstavili naše mesto v období stredoveku za čias významného šľachtického rodu grófov zo Svätého Jura a Pezinka (1208 – 1543). S týmto rodom úzko súvisí rozmach Pezinka, ... celý článok

Návštevníci Mestského múzea v Pezinku si do konca mája môžu pozrieť výstavu venovanú záložným majiteľom Pezinského a Svätojurského panstva v rokoch 1544 – 1616. Spoznajú minulosť a osudy šľachtických rodov, ktoré sa v tomto období vystriedali v jeho dočasnej držbe, aj ich vzťah k panstvu. Výstava zároveň ponúka pohľad na podobu Pezinka v tomto období a možnosť nahliadnuť do vnútra niekdajšieho Pezinského hradu prostredníctvom jeho inventárov. Atraktívnou súčasťou výstavy je prezentácia dobového odievania rôznych spoločenských vrstiev prostredníctvom replík historických odevov, ktorých autorkou je historička Mgr. Lenka Pajer, PhD.     Po bitke pri Moháči v roku 1526 sa Uhorsko na skoro 200 rokov dostalo do priameho kontaktu s Osmanskou ríšou. Táto skutočnosť mala, okrem mnohých závažných politických, hospodárskych a spoločenských dôsledkov, aj niekoľko obohacujúcich vplyvov, ktoré sa napríklad prejavili v mužskej móde. Dolomán, z ktorého sa stal základný odev uhorského muža, má svoj pôvod práve ... celý článok

Lukratívne pezinské a svätojurské panstvá, ktoré ročne vynášali 8 – 9 tisíc zlatých čistého zisku, získal v roku 1575 do zálohu za 132 000 toliarov chorvátsky šľachtic Ján Kružič (Krušič/Krussith). Jeden zo záložných majiteľov Pezinka, ktorým je venovaná aktuálna výstava Mestského múzea v Pezinku pod názvom Mocní.   Pôvod Kružičovcov sa spája s obcou Krug či Kruge v južnej časti Chorvátska. Na prelome stredoveku a novoveku rod zmenil svoj sídelný majetok, keď kapitán cisárskeho vojska Peter Kružič získal Lupoglav v Istrii (často zamieňaný s lokalitou Lepoglava vo Varaždínskej stolici). So svojou manželkou Hieronymou (Jeronima) mal syna Juraja. Ďalší syn Ján pochádzal z mimomanželského vzťahu a narodil sa okolo roku 1525, pričom o jeho matke doposiaľ chýbajú konkrétne údaje. Pravdepodobne onedlho umrela, lebo po smrti ovdoveného Petra Kružiča (padol pri obrane hradu Klis pred Osmanmi v roku 1537) vychovávala oboch chlapcov jeho sestra Helena. Aj tá však zanedlho v roku 1541 ... celý článok

Mestské múzeum v Pezinku pripravuje výstavu o záložných majiteľoch Pezinského a Svätojurského panstva, o ich rodoch, osudoch a vzťahu k panstvu. Jedným z nich je Eck zo Salmu a Neuburgu.   V roku 1559 kráľ Ferdinand odobral Šerédiovcom Svätojurské a Pezinské panstvá, ktoré zostali v jeho rukách až do roku 1566. Vtedy ich získal do zálohu za 53-tisíc zlatých bratislavský župan, rábsky kapitán a kráľovský radca Eckhard (Eck, Egg, Eyck, Egino), gróf zo Salmu a Neuburgu.     Salm-Neuburgovci Rod Salmovcov pochádzal z belgických Arden, kde sa v roku 1459 narodil Mikuláš (starší) zo Salmu. Vstúpil do služieb cisára Maximiliána I. a prešiel takmer všetkými bojiskami, na ktorých sa Habsburgovci v prvých decéniách 16. storočia pohybovali. „Nesmrteľnosť“ mu priniesla obrana Viedne počas osmanského obliehania v roku 1529, kedy už ako 70-ročný muž úspešne odrazil obrovskú armádu sultána Sülejmana I. a prispel tak k jednej z ... celý článok

Bitka pri Moháči z 29. augusta 1526, v ktorej si zmerali sily uhorská armáda s vojskom osmanského sultána Sülejmana I., predstavuje v našej histórii významný medzník. Počas bitky zahynul panovník Ľudovít II. Jagelovský a spolu s ním aj viacero predstaviteľov vysokej svetskej a cirkevnej šľachty. Novým kráľom sa mal stať Ferdinand Habsburský, ktorý mal nastúpiť na uhorsko-český trón na základe dynastických dohôd medzi Jagelovcami a Habsburgovcami. Neprijali ho však všetci uhorskí šľachtici, z ktorých časť si zvolila za panovníka Jána Zápoľského. Uhorsko sa tak ocitlo v takmer dvadsať rokov trvajúcej občianskej vojne, do ktorej zasiahli viaceré vpády osmanských vojsk. Rok 1529 priniesol ďalší šok, keď sultán Sülejman pritiahol so svojou armádou až pod Viedeň, sídlo Ferdinanda Habsburského a začal ju obliehať. Hoci toto ťaženie nebolo úspešné, už v roku 1541 Osmani obsadili uhorské hlavné mesto Budín a na dvesto rokov sa krajina rozdelila na tri časti. Západné Uhorsko aj ... celý článok

V školskom roku 2022/23 pripravilo Mestské múzeum v Pezinku pre žiakov 6. ročníka základných škôl pilotný projekt hry o dejinách a reáliách mesta Pezinok. Naším cieľom bolo zaujímavou formou oboznámiť žiakov s rôznymi zákutiami minulosti mesta, v ktorom žijú či navštevujú školu, zoznámiť ich s jeho najvýznamnejšími pamiatkami a osobnosťami, predstaviť im mestské múzeum a jeho činnosť a zároveň tak prispievať k posilneniu lokálneho patriotizmu nových generácií. Samotnej hre nazvanej Pezinský časostroj predchádzala príprava pracovných listov, návštevy školských skupín na interaktívnych prehliadkach múzea a tvorba textov zaradených pedagógmi do vyučovacieho procesu. Do úvodného ročníka projektu sa zapojili tri pezinské školy ZŠ Fándlyho, ZŠ Kupeckého a ZŠ Na Bielenisku. Po konzultáciách s učiteľkami dejepisu sme pre žiakov pripravili tri témy o minulosti Pezinka od praveku po novovek a štvrtú tému venovanú pezinským zaujímavostiam a osobnostiam. Žiaci ... celý článok

Vo večerných hodinách 4. novembra 1938 prekvapila razia príslušníkov Hlinkovej gardy viaceré pezinské židovské rodiny. Boli medzi nimi aj bratia Richard a Jozef Dezsöfiovci, ktorí pokračujúc v otcových šľapajach, obchodovali s vínom. Počas razie Richardovi zabavili 1000 korún v hotovosti, vkladné knižky, šperky a iné cenné predmety, Jozefovi v jeho dome na Sládkovičovej ulici zobrali hotovosť 500 korún. Richard býval s manželkou Margitou a matkou Annou v rodičovskom dome na dnešnej Moyzesovej ulici. Z jeho súrodencov zostali žiť v Pezinku ešte Margita s manželom Jakubom Grossom a Jozef s manželkou Hedvigou. Setra Tereza bývala s manželom Viktorom Beckom v Častej, Oľga sa vydala za Emila Grossa a odsťahovali sa do Serede a najmladšia Zlatka žila s manželom Ladislavom Földesom v Komárne. Revízia Jozefovej a Richardovej živnosti v roku 1939 pravdepodobne priviedla mladšieho z bratov Jozefa k rozhodnutiu odísť do Anglicka, kam ho ... celý článok

K najvýznamnejším postavám v histórii rodu grófov zo Svätého Jura a Pezinka môžeme zaradiť generáciu, ktorú tvorili potomkovia kráľovského pohárnika, strážcu kráľovskej koruny a kastelána Vyšehradu Juraja III. (1409 – † 1. 4. 1467). Jeho synovia  Žigmund, Ján III. a Peter V. neovplyvňovali len dianie na svojich panstvách, no ako zdatní vojenskí velitelia, vynikajúci taktici a diplomati významne zasahovali aj do diania v Uhorskom kráľovstve. Svoju moc sa snažili posilniť aj premyslenou sobášnou politikou – manželky si vyberali z významných rodov, vďaka čomu rozšírili svoje domínium na území dnešného Slovenska, Maďarska, Rakúska aj Moravy. Samozrejme, prvoradou úlohou manželiek bolo zabezpečiť rodu jeho pokračovateľov v podobe mužských potomkov. V tomto smere grófi nemali šťastie a rod prežíva genealogickú krízu, ktorá o niekoľko dekád povedie k jeho vymretiu. Prvou manželkou zakladateľa tejto významnej línie Juraja III. bola Uršuľa z Wolfurtu (sestra ... celý článok

Účelová školská budova postavená v roku 1914 na rohu Holubyho a Moyzesovej ulice čiastočne nahradila stáročia slúžiacu budovu na pezinskom námestí. Najstaršia zmienka o škole v Pezinku, stála pri fare, pochádza z roku 1425. Na Kostolnú (Farskú) ulicu ju situuje aj súpis z roku 1601. Pre absenciu prameňov máme ďalšie informácie o polohe tunajších škôl až z obdobia 18. storočia. Daňové súpisy zaznamenávajú v jeho priebehu vo vnútornom meste niekoľko budov vedených ako škola. Ešte v rokoch 1738 – 1800 sa v blízkosti fary na Farskej ulici uvádza škola, stará škola, resp. mestská škola. V rokoch 1736 – 1758 sa škola objavuje aj medzi domami v dolnej časti Holubyho ulice, v susedstve dnešnej Malokarpatskej knižnice. Od roku 1798 máme v daňovej evidencii aj evanjelickú školu, nachádzala sa v jednom z domov na Štefánikovej ulici, patriacich ev. cirkevnému zboru.  V 70. rokoch 18. storočia sa na námestí objavuje národná škola. V tomto ... celý článok

Stredoveké dejiny Pezinka sú neodmysliteľne spojené s rodom grófov zo Svätého Jura a Pezinka, ktorý formoval minulosť sídiel na oboch stranách Malých Karpát, no významne zasiahol aj do diania v Uhorskom kráľovstve. Muži z tohto rodu boli odvážni a zdatní bojovníci, ale aj vynikajúci taktici a diplomati. Aj keď stredoveká uhorská spoločnosť priala najmä mužom a úlohu šľachtičných obmedzila hlavne na zabezpečenie (mužského) potomstva, viaceré ženy dokázali prekonať striktné dobové pravidlá a predviedli svoje schopnosti, odvahu a um. Na rozdiel od mužov, o nich vieme oveľa menej, zachované pramene ich zmieňujú len výnimočne, a tak môžeme ich osudy zrekonštruovať len veľmi obmedzene. Počas vlády Žigmunda Luxemburského (1387 – 1437) vynikla Cecília zo Svätého Jura, dcéra grófa Petra II. a manželka temešského župana Štefana z Rozhanoviec. Do histórie sa v tom čase zapísala pre ženu veľmi netradične – na bojovom poli. V roku 1428 sa po boku svojho manžela, ktorý velil ... celý článok

Areál dnešného Špecializovaného trestného súdu a Justičnej akadémie „začínal“ ako priestor, v ktorom v 30. rokoch 20. storočia vyrástli budovy kasární, určené pre posádku Náhradného práporu pešieho pluku č. 39. Do projektu výstavby sa výrazne zapojilo aj mesto Pezinok, reagujúce na viaceré požiadavky Ministerstva národnej obrany. V septembri 1933 prebehlo stretnutie predstaviteľov mesta a vojenskej správy, ktorá oznámila svoj úmysel umiestniť v Pezinku Náhradný prápor pešieho pluku 39. MNO nariadilo mestu jednať o tom, čo k spomenutému účelu mieni poskytnúť. Prvou odpoveďou bola ponuka viacerých objektov. Zahŕňala zámok, kde by bolo možné umiestniť časť skladu, v susedstve zámku stojacu budovu bývalého panstva Pálffyovcov vhodnú na kancelárie náhradného práporu, časť priestorov obecnej stodoly na Bernolákovej ulici pre vozy, káry a výstroj. Ostatné príslušenstvo práporu, ubikácie mužstva, dielne, kuchyňa by mohli byť umiestnené v starej synagóge. Tieto priestory vyžadovali dodatočné ... celý článok

Dňa 2. augusta 1655 bola zahájená stavba evanjelického kostola na pezinskom námestí. Myšlienky Martina Luthera, ktoré sa pretavili do reformačného hnutia našli relatívne skoro svojich sympatizantov aj v jazykovo blízkom nemeckom prostredí Pezinka. Prvým tunajším evanjelickým kazateľom bol Wolfgang Rückschloss, pôsobiaci v meste v rokoch 1573 – 1591. Na bohoslužby využívali veriaci farský kostol, a to až do decembra 1628. Silnejúci protireformačný tlak kráľa Ferdinanda II. ich v tomto roku prinútil vzdať sa kostola, školy, starobinca a majetkov k nim patriacich a odovzdať ich do rúk katolíckeho farára. Nemeckí evanjelici si zriadili modlitebňu najskôr v budove vtedajšej radnice, v roku 1635 v Krušičovej kúrii.  V rokoch 1655 – 1659 si postavili na námestí kostol, no prípravy na jeho stavbu zahájili už niekoľko rokov predtým. Dňa 1. júla 1649 vyslalo mesto Pezinok dvoch ľudí, opatrených poverením v nemeckom a latinskom jazyku, získať príspevky na zamýšľanú stavbu ... celý článok

Farský kostol v Pezinku patrí k najstarším dodnes stojacim stavbám v meste. Jeho minulosť je úzko spojená so šľachtickým rodom grófov zo Svätého Jura a Pezinka, za ktorých došlo k jeho najvýraznejšej prestavbe. Tá začala v druhej polovici 15. storočia. Na obnovu pezinského kostola okrem grófov prispela aj Katarína, vdova po Adamovi Maršalkovi z Rohova, ktorá v roku 1474 spísala darovaciu listinu a polovicu venného majetku určila na prestavbu kostola Panny Márie, čo bol jeho pôvodný názov. Stavebné úpravy skončili v roku 1501 ako dokladá letopočet odkrytý na víťaznom oblúku kostola. Rozsiahla prestavba zahŕňala najmä dispozičné zmeny trojlodia, ktoré si vyžiadali zbúranie starších medzilodných múrov a pilierov a výstavbu nových oktogonálnych stĺpov. Disproporcia vznikla v južnej lodi kvôli rešpektovaniu staršej pohrebnej kaplnky, ktorú ponechali ako samostatný – uzatvorený priestor. Presbytérium, hlavná i bočné lode dostali nové klenby. Iba priestor južnej kaplnky zostáva zaklenutý staršou ... celý článok

Kostol Nanebovzatia Panny Márie sa nachádza v historickom jadre mesta Pezinok. Situovaný je v severnej časti zastavaného územia, ohraničeného mestskými hradbami, neďaleko niekdajšieho pezinského vodného hradu.  Stojí na nepatrnej terénnej vyvýšenine. Svätyňou je orientovaný smerom k severovýchodu. V rokoch 2004 – 2015 prebiehal archeologický, architektonicko-historický a reštaurátorský výskum interiéru kostola, počas ktorého sa postupne podarilo zodpovedať viaceré otázky a nejasnosti súvisiace s jeho výstavbou. Počiatky chrámu siahajú do obdobia ranej gotiky (tretia tretina 13. storočia – prvá tretina 14. storočia). Jeho výstavbu možno spojiť s generáciou pezinských grófov, azda krajinského sudcu Tomáša II., resp. jeho brata a bratrancov. Písomné pramene dokladajúce začiatok stavby kostola zatiaľ nepoznáme. V literatúre sa objavujú zmienky o založení kostola v roku 1280. Tieto však nie sú pramenne podložené a nateraz prvá relevantná písomná zmienka o kostole siaha do rokov 1317 – ... celý článok

Dejinám židovskej komunity v Pezinku a osudom viacerých jej členov sme na stránkach Pezinčana venovali pozornosť už viackrát. Samostatnú komunitu však v minulosti vytvorili aj židia cajlanskí. Hoci zmienky o nich nachádzame zatiaľ v prameňoch najskôr v 18. storočí, nemôžeme vylúčiť, že sa na Cajle objavujú už v priebehu 17. storočia. Obec bola v tom čase súčasťou pezinského panstva Pálfiovcov, naklonených usádzaniu židovského obyvateľstva na svojich majetkoch. Súpis židov bratislavskej stolice z roku 1751 eviduje na Cajle päť židov, pravdepodobne išlo len o hlavy rodín. Kanonická vizitácia (kontrola farskej správy) pezinskej farnosti z roku 1781 uvádza na Cajle 46 židov – 29 dospelých a 17 detí. Podľa vizitácie z roku 1823 mali židia na Cajle aj svoju synagógu a tamojšiu obec tvorilo 166 členov. Celkový počet obyvateľov dediny v uvedenom roku bol 1116. V Súpise panstiev Pezinok a Svätý Jur z roku 1827 sa dozvedáme, že cajlanskí židia žili v priestore ... celý článok

Grófi zo Svätého Jura a Pezinka patrili k najmocnejším rodom stredovekého Uhorska. Medzi najvýznamnejších predstaviteľov rodu patril Peter V., muž ktorý svojím diplomatickým nadaním a prezieravosťou významne prispel ku vzniku jagelovsko-habsburského spojenectva. Peter bol synom grófa Juraja III. († 1467). V kráľovských službách sa predstavil v roku 1476 ako člen uhorsko-českej delegácie smerujúcej cez Jadranské more do Neapolu, kam sprevádzal staršieho brata Jána. Cieľom výpravy bolo dojednať sobáš Mateja Korvína s neapolskou princeznou Beatrix a bezpečne ju spolu s venom doviezť do Uhorska. Po tejto misii získal od Beatricinho otca, neapolského kráľa Ferdinanda I. Aragónskeho, rád Vázy a grifa. Pred rokom 1480 sa oženil s moravskou šľachtičnou Kunhutou, sestrou významného moravského právnika, zemského hajtmana Stibora Tovačovského z Cimburka. Šťastena mu v súkromnom živote nepriala. V rokoch 1485 – 1486 mu zomreli manželka aj starší syn. Nažive zostal jediný, v tom čase maloletý syn, čo ... celý článok

V noci z 1. na 2. júla 1941 kotvil nemecký ťažký krížnik Prinz Eugen vo francúzskom Breste spolu s bojovými loďami Scharnhorst a Gneisenau. 200 metrov dlhý krížnik s výtlakom 17 000 ton, vyzbrojený 8 delami kalibru 203mm, patril medzi najmodernejšie lode Kriegsmarine a opakovane sa stal terčom spojeneckých náletov. Jeden z nich sa odohral aj v spomínanú noc. Krížnik v priestore veliteľského mostíka zasiala protipancierová bomba, ktorá prerazila pancierovú palubu, niekoľko podlaží a explodovala v kontrolnom stanovisku riadenia diel. Výbuch zabil alebo zranil 100 námorníkov a vyradil loď z boja na 6 mesiacov. Historici sa zhodujú, že bombu zhodil niektorý z bombardérov československej 311. bombardovacej perute.  Československý západný odboj predstavuje do dnešných dní jedinečnú kapitolu našej vojenskej histórie. V našich dejinách nepoznáme podobný prípad, kedy tak malá skupina bojovníkov za slobodu dokázala na bojovom poli tak veľa. Utekajúc za hranice bez rodín a majetku, bez zbraní či perspektívy, len s odhodlaním a ... celý článok

Všeobecne záväzné nariadenie č. 2/2007 o pamätihodnostiach mesta Pezinok bolo prijaté s cieľom zachovania historického rázu mesta v jeho dnešnej podobe, ochrany technických pamiatok, drobných architektúr a umeleckých diel, nachádzajúcich sa na území mesta a v jeho blízkom okolí. Zoznam pamätihodností tvoria hnuteľné i nehnuteľné veci, ktoré neboli vyhlásené za národné kultúrne pamiatky, ale majú pre mesto vysokú spoločenskú, historickú, výtvarnú, umelecko-remeselnú, regionálnu, krajinnú, architektonickú a urbanistickú hodnotu. Sú doň zahrnuté aj archeologické lokality či solitérna i skupinová zeleň. Garantom evidencie pamätihodností je Mestské múzeum v Pezinku, ktoré ich systematicky dokumentuje, priebežne dopĺňa a aktualizuje zoznam, usmerňuje činnosti vlastníkov pamätihodností, ako aj iných právnických a fyzických osôb pri ich záchrane, obnove a využívaní a poskytuje im odbornú a metodickú pomoc.  V rokoch 2007 a 2020 sa súčasťou evidencie stali aj štyri huncokárske objekty. Huncokári ... celý článok

Židovská komunita bola súčasťou Pezinka od stredoveku, najstaršie zmienky o nej pochádzajú z prvej tretiny 16. storočia. Od poslednej tretiny 17. storočia sa s predstaviteľmi židovskej obce stretávame takmer nepretržite do polovice 20. storočia. Priestorom, v ktorom komunita žila a fungovala bol až do polovice 19. storočia najmä pálffyovský majer na Čikošni a Kasnách (Kasten), území približne dnešnej Sládkovičovej a časti Šancovej ulice, resp. časti pri ceste na Vinosady. Tu mali židia svoje byty, obchodné prevádzky a spoločne užívané objekty, za ktoré platili Pálffyovcom presne stanovený poplatok. Spoločnému užívaniu slúžili aj cintorín a stará synagóga. V dokumentoch ju nachádzame od polovice 18. storočia. V roku 1756 za ňu a cintorín  platili židia 30 zlatých, v roku 1827 dávali majiteľom panstva za synagógu, byt rabína a šachtera, cintorín, za výsek a výčap košer vína, pozemky a  za vlastný kúpeľ, spolu s daňou za ochranu už 650 zlatých. Židovský rituálny ... celý článok

Ignác sa narodil 27. decembra 1920 na Cajle do rodiny Františka a Kataríny Nayovcov. Obecnú školu aj meštianku absolvoval v Pezinku. Vyššiu trojročnú strojnícku školu v Bratislave nedokončil a radšej si našiel prácu. Zamestnal sa ako rádiotelegrafista na poštovom rádiotelegrafickom úrade v Bratislave. Jeho život zmenila vojna, ktorá vypukla v septembri 1939. Už o mesiac neskôr 2. októbra 1939 podpísali československí exiloví politici s Francúzskom dohodu o vytvorení československej zahraničnej jednotky. Vo Francúzsku v tom čase žilo niekoľko desiatok tisíc predvojnových emigrantov, najmä slovenských roľníkov a baníkov s rodinami. Mnoho z nich sa prihlásilo do služby v československej jednotke dobrovoľne. Exilová vláda sa však rozhodla vyhlásiť aj mobilizáciu občanov žijúcich v zahraničí.   Túto výzvu nasledovali aj mnohí, zväčša mladí muži, medzi nimi viacerí Pezinčania, ktorí tajne opustili svoju vlasť, aby bojovali proti vzmáhajúcemu sa nacizmu a za opätovné zjednotenie Československa. ... celý článok

Ján sa narodil ako prvorodený syn grófa Sebeša II. z Pezinka a jeho manželky Kláry, dcéry kráľovského dvorana magistra Donča. Donč bol dlhoročným županom Zvolenskej župy a jedným z najvýznamnejších mužov na dvore Karola Róberta. Prvá zmienka o grófovi Jánovi pochádza z roku 1344, kedy mohol byť v chlapčenskom veku. Vychovávaný bol spolu so svojimi mladšími bratmi Mikulášom a Jurajom a sestrou Katarínou v sídle svojho otca na Pezinskom hrade (dnešnom zámku v meste). V prvých rokoch sa o výchovu malého Jána spoločne s jeho mladšími súrodencami starali Klárine služobné z okruhu jej dvorných dám. Neskôr bol mladý gróf vychovaný, aby dobre ovládal meč, streľbu z luku a kuše, jazdu na koni, či iné zručnosti potrebné vtedajšiemu šľachticovi. Azda mal aj svojho učiteľa, ktorý ho učil čítať a písať. Nezachovala sa žiadna listina napísaná grófom Jánom ani vlastnoručný grófov podpis. Túto službu zaobstarávali pisári grófa. Jánov otec Sebeš mal búrlivú povahu ... celý článok

Pavel Jozef Pukančík sa narodil 20. januára 1920 v Pezinku. Po pezinskej meštianke nastúpil na bezplatnú lesnícku prax, aby mohol pokračovať v štúdiu na lesníckej škole. Nie ideálne rodinné zázemie a ťažkosti s nájdením si práce po roku 1939 prispeli k tomu, že sa rozhodol nasledovať hlásenie parížskeho rozhlasu a pripojiť sa k československému zahraničnému vojsku, ktoré sa v tom čase formovalo vo Francúzsku. Rodičom svoje plány zatajil, na rozlúčku im nechal len list. V noci 30. apríla 1940 odišiel z domu. Na cestu si zbalil bochník chleba, kúsok slaniny, náhradnú čistú košeľu, jeden pár ponožiek a 100 korún. Hodinu pred polnocou sa stretol s kamarátom Adolfom Ragasom a spoločne sa vybrali k neďalekým maďarským hraniciam. V Budapešti vyhľadali francúzsky konzulát. Práve tam sa Pavel zoznámil s o dva roky mladším Ottom Smikom (*20.1.1922 – † 28.11.1944). Vtedy ešte nemohol tušiť, že pred ním stojí budúce letecké eso Royal Air Force. Smikova neobyčajne úspešná kariéra ... celý článok

Uhorské zákony, ktoré v rokoch 1848 – 1867 prispeli k zrovnoprávneniu židovského obyvateľstva s ostatnými obyvateľmi kráľovstva, prirodzene ovplyvnili aj život pezinských židov. Tí sa postupne presúvajú do dovtedy pre nich neprístupného vnútorného mesta a ostatných predmestských ulíc, kde si kupujú a prenajímajú nehnuteľnosti, otvárajú obchody, zakladajú živnosti a stávajú sa súčasťou mestskej komunity, stávajú sa Pezinčanmi. O ich postupnom prenikaní do mesta a jeho života azda najlepšie vypovedajú príbehy jednotlivých rodín. Jednou z nich bola rodina Sternovcov. Jej prvým známym členom je Bernard, ktorý sa v roku 1868 oženil s dcérou obchodníka so strižným tovarom Dinou Morgensternovou. Bernard pôsobil ako učiteľ náboženstva. S manželkou mal päť detí, z nich len dve sa dožili dospelosti. Dcéra Rozália však ako 32-ročná zomrela. Syn Samuel sa oženil s Klárou Müllerovou, s ktorou sa im v rozpätí rokov 1907 – 1920 narodilo deväť detí: Mária, Herman, Flóra, Jolana, Serena, Lazar, Margita, Helena ... celý článok

Turistická chata na pezinskej Babe vedľa serpentínovej horskej cesty spájajúcej Pezinok s Malackami bola postavená v roku 1936. Inšpiráciou k tomuto kroku bola snaha o podporu a rozvoj turistického ruchu.  Náklady na výstavbu, ktoré sa vyšplhali na 428 000 Kčs, hradilo mesto Pezinok za podpory krajinského výboru a mesta Bratislava. Chata zodpovedala dobovým predstavám komfortu, ktorého súčasťou bolo ústredné kúrenie, telefón, elektrické osvetlenie, teplá a studená voda. Stavbu projektoval architekt Kríž, realizoval staviteľ Alexander Pflügler z Piešťan. Dňa 17. októbra 1936 bola chata na Babe slávnostné otvorená. Pomenovaná bola podľa krajinského prezidenta[1] Jozefa Országha a jej prvou nájomníčkou sa stala Anna Ossková, dcéra majiteľa hotela v Novom Smokovci. Ján Ossko bol v období 1. ČSR známy obchodník a nájomník viacerých turistických zariadení v Tatrách (napr. chaty pri Popradskom plese, reštaurácie vo vile Jiskra Štrbské pleso, hotela Tatra v Poprade), ... celý článok

Grófi zo Svätého Jura a Pezinka patrili medzi najmocnejšie rody stredovekého Uhorska. Vlastnili majetky v Bratislavskej, Nitrianskej, Trenčianskej, Satumarskej, Šopronskej, Mošonskej a Rábskej stolici ale aj na Morave a v Dolnom Rakúsku. V čase najväčšej slávy im patrilo okolo 100 obcí a 12 hradov. Už od počiatku rodu boli jeho príslušníci významnými podporovateľmi uhorských kráľov, ich spoľahlivosť a diplomatické nadanie sa odzrkadlili aj v množstve významných dvorských a správnych funkcií, ktoré zastávali a čestných úloh, ktorými ich králi poverili. Našli by sme medzi nimi kráľovských pohárnikov, stolníkov, sedmohradských vojvodov, krajinského sudcu či taverníka, radcov cisára i kráľa, strážcov kráľovskej koruny, ale aj bratislavských, nitrianskych, komárňanských, hontianskych, novohradských i mošonských županov. Boli členmi delegácie, ktorá do Uhorska priviedla druhú manželku Mateja Korvína, aj delegácie, s ktorou prišla manželka Vladislava II. Jagelovského. Ušli sa im čestné úlohy pri ... celý článok

Rodinu Linkovcov evidujeme v Pezinku až v posledných rokoch 19. storočia. Móric Link (*okolo 1857 – † 30.3.1933), obchodník z Topoľčian, sa 20. augusta 1888 oženil s dcérou miestneho krajčíra Bernarda Deutscha Amáliou (*14.5.1861). Nasledujúci rok sa v Pezinku Móric natrvalo usadil. Manželom sa narodilo päť detí – Tereza (*16.9.1889), Helena (*7.4.1893 – † KT), Bernard (*14.11.1894), Max (*28.2.1896 – † 31.12.1920) a Fridrich (*22.1.1898 – † 25.6.1942 KT).  V roku 1911 Amália požiadala o oprávnenie na obchod s cukrovinkami a ovocím, ktoré chcela predávať v jednej z obchodných miestností na prízemí starej radnice. Priestory prevzala po dedičoch Žanety Rosenthalovej. Rodina nemala žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok a žila len z toho, čo sa im podarilo zarobiť, preto chcel Móric v roku 1913 umiestniť syna Bernarda do viedenského domova pre chlapcov, kde by ho zadarmo vychovávali a vzdelávali. Počas prvej svetovej vojny ich ďalší syn Max narukoval ... celý článok

Ani v rokoch 1938 a 1939, keď na Slovensku výrazne narástli antisemitské nálady, nedokázala si väčšina príslušníkov židovskej komunity predstaviť, aké hrôzy im prinesie holokaust. Aj preto si iba malá časť z nich zachránila život včasným útekom z krajiny. Pre TASR to uviedla historička Helena Markusková z Mestského múzea v Pezinku. Spoločne s riaditeľkou múzea Petrou Pospechovou sú autorkami publikácie Nedopovedané príbehy, ktorá mapuje osudy 110 židovských rodín obývajúcich Pezinok od polovice 19. storočia. Práca na knihe trvala takmer tri roky. Publikácia pritom nadväzuje na výstavu s názvom Tí, ktorí zmizli s podtitulom Príbeh pezinskej židovskej komunity 1938-1945, ktorú mali možnosť návštevníci vidieť v Mestskom múzeu v Pezinku od novembra 2016. „Množstvo materiálu, ktorý sme vtedy získali, nás nabádalo k tomu, aby sme ho využili nielen pre potreby výstavy, ale aj na napísanie knihy. Navyše sme túto časť histórie chceli podať v podobe príbehov – jednotlivcov, aj skupín a rodín.,“ povedala pre TASR riaditeľka Mestského múzea v ... celý článok

Meno Štefan Kriser bolo v prvorepublikovom Pezinku pojmom a dodnes je pre znalcov dejín mesta  synonymom tehelne. Vieme však o ňom viac?  Viedenský podnikateľ Štefan Kriser (*30.9.1880) bol synom Ľudovíta a Emílie Politzerovej. Jeho manželkou bola Viedenčanka Emília Sternová (*12.10.1882). Manželia mali dvoch synov: Pavla Jozefa (*12.10.1907) a Jána Joachima (*4.2.1912). S Pezinkom Krisera spojili jeho podnikateľské aktivity. V októbri 1909 kúpil od Imricha Rösslera tzv. hornú tehelňu, v roku 1912 k nej pripojil dolnú tehelňu dr. Kahlenbergera. Tá pre nedostatok kvalitnej suroviny čoskoro ukončila svoju činnosť a jej budovy odkúpila firma Bratia Mayer, ktorá tu zriadila továreň na sudy. Spolu s Kriserovou tehelňou patrili v roku 1919 k najväčším podnikom v meste.  Okrem podnikania je Kriserovo meno späté aj s pôsobením pezinskej pobočky nemocnice Červeného kríža v rokoch 1914 – 1918. Továrnik ju zriadil vo vlastnej budove v auguste 1914 krátko po ... celý článok

O pár týždňov so pripomenieme 100. výročie ukončenia vojnového konfliktu, známeho do roku 1939 ako Veľká alebo Svetová vojna. Konfliktu, ktorý sa rozhorel 28. júla 1914, odohrával sa prevažne na území Európy, ale aj v Afrike, Ázii a na Blízkom východe a skončil 11. novembra 1918. Mestské múzeum v Pezinku si výročie pripomína výstavou Fragmenty Veľkej vojny, pripravenou v spolupráci so Slovenskou faleristickou spoločnosťou, s mimoriadne výrazným osobným vkladom jedného z jej členov, Pezinčana Ivana Chudého. Výstava ponúka množstvo artefaktov viazaných na obdobie rokov 1914 – 1918, zberateľské kúsky akými sú vojenské vyznamenania, medaily, odznaky, známky, diplomy, vojenské uniformy a ich súčasti, chladné i palné zbrane. Hoci boje prvej svetovej vojny naše územie priamo nezasiahli, vojnový konflikt bol všadeprítomný. Jeho prítomnosť v našom meste vnímala každá rodina, ktorej člen bol medzi 400 000 zmobilizovanými vojakmi z územia dnešného Slovenska. Vojakmi, ktorí bojovali, zomierali v dôsledku zranení alebo v zajatí, ktorí zostali ... celý článok

V súčasnosti je na Slovensku evidovaných 81 pamiatkových zón vrátane Pezinka. Pamiatkové zóny sa na Slovensku vyhlasujú od roku 1990. Pamiatkový prieskum, zásady pamiatkovej starostlivosti, rovnako ako podrobné zameranie celého historického jadra Pezinka boli spracované už v 70. rokoch 20. storočia. Účelom týchto materiálov bolo z hľadiska pamiatkovej ochrany podrobne vyhodnotiť zachovaný historický stavebný fond mesta, určiť pravidlá jeho ochrany a obnovy a zabrániť neodôvodneným asanáciám hodnotných urbanistických štruktúr. Materiály mali byť podkladom pre územný plán, ktorý mal zabezpečiť primeranú ochranu územia. V súlade s ideologickým zmýšľaním minulého režimu a v záujme budovania moderného okresného mesta však postupne dochádzalo v historickom jadre Pezinka k plošným asanáciám súborov pôvodnej historickej architektúry. A aj napriek opakovaným snahám pamiatkových orgánov sa od roku 1991 pre nesúhlas vtedajšej samosprávy mesta nepodarilo pamiatkovú zónu v Pezinku ... celý článok

Pezinok sa môže pýšiť množstvom významných rodákov, ako aj ďalších osobností, ktoré v našom meste žili či pôsobili. Svojím výnimočným talentom, umom a vytrvalosťou sa navždy zapísali do dejín. Málokto však vie, že v Pezinku krátky čas pôsobil aj jeden z najvýznamnejších (česko)slovenských turkológov Jozef Blaškovič (Blaskovics). Jeho meno na Slovensku nie je až tak známe, čo súvisí aj s tým, že väčšinu života prežil v Prahe a jeho vysoko odborné práce z obdobia osmanskej expanzie oslovovali skôr úzke kruhy vedcov než široké masy. Blaškovič bol v mnohých ohľadoch výnimočný muž, a preto si zaslúži našu pozornosť. Jeho životný príbeh totiž potvrdzuje, že odhodlanie a pevná vôľa dokážu prekonať akékoľvek prekážky. Zo syna chudobného kováča sa vypracoval až na profesora na Karlovej univerzite v Prahe. Tu však výpočet jeho úspechov nekončí. Blaškovič bol jedným zo zakladateľov katedry hungarológie a seminára tureckého jazyka a literatúry na Karlovej univerzite, zvolili ... celý článok

Dňa 30 júna 1841 bola otvorená stanica Pezinok ako súčasť Prvej bratislavsko – trnavskej železnice. Zavŕšila sa tak výstavba úseku Svätý Jur – Pezinok, nadväzujúceho na úsek Bratislava – Svätý Jur, budovaného v roku 1840. Z Pezinka pokračovala trať smerom do Cífera a jej výstavba bola ukončená v roku 1845. Posledná etapa, ktorá spojila všetky spomenuté miesta s Trnavou bola dokončená 1. júna 1846. Pôvodne konská železnica slúžila do roku 1875, keď sa zmenila na parnú. Informácií k histórii pezinskej železničnej stanice nemáme veľa. Zopár starých fotografií a dokumenty v archívoch neponúkajú ucelený pohľad, predsa však sú aj tieto zdrojom zaujímavostí a „noviniek“ z minulosti nášho mesta. Pamätná kniha železničnej stanice Pezinok (uložená v Zbierke staničných kníh v Slovenskom národnom archíve) je jedným z takých zdrojov. Začala sa písať v roku 1925 a dozvedáme sa z nej, že v roku 1920 bola staničná budova poškodená požiarom a drevené časti budovy zo strany ... celý článok

Článok sa venuje osudom troch uhorských šľachticov, ktorých spája zastávanie kastelánskeho postu na Svätojurskom hrade. Aj napriek tomu, že poznáme približné obdobie, kedy pôsobili na hrade (Štefan Dobó – 1545; Dominik Dobó – 1547/1548; Marek Bosniak – 1553/1559) o ich kastelánskej činnosti sa nám zachovali iba kusé informácie. Dôležitým spojovateľom boli aj priateľské a rodinné vzťahy s rodom pánov zo Seredného (dnes Ukrajina), ktorého členovia ovládali Svätojurské a Pezinské panstvo v rokoch 1544 až 1559. Do histórie sa všetci traja zapísali ako hrdinskí bojovníci proti Osmanom, Marek a Dominik boli dokonca väznení v Konštantínopole. Ich vojenská kariéra a pohnuté životné osudy sú výpoveďou o živote uhorských šľachticov na počiatku budovania Habsburskej monarchie.  Štefan Dobó (*okolo r. 1502 – † 1572) Dominik Dobó (*okolo r. 1505/10 – † po r. 1563) Bratia Štefan a Dominik pochádzali zo starého zemianskeho rodu z Užskej župy, ktorý si prídomok odvodzoval od obce Ruská ... celý článok

Nešťastia v podobe požiarov sa Pezinku nevyhýbali ani v 20. storočí. Jeden z najničivejších zasiahol mesto večer 3. apríla 1938. Požiar vypukol v mestskej stodole na Bernolákovej ulici. Pravdepodobne ho spôsobili iskry vyletujúce z niektorého z okolitých komínov. V ten deň bola víchrica a silný vietor ich odvial do neďalekej mestskej stodoly. V nej bolo uskladnené seno, slama a dosky, a tak bola pohroma rýchlo na svete. Požiar vypukol okolo 19. hodiny. Silný severozápadný vietor a sucho spôsobili, že sa rýchlo rozšíril na okolité budovy. Zakrátko horeli domy na Bernolákovej, Svätojurskej (dnes Bratislavská ulica) a Wieserovej ulici (dnes Jesenského ulica). Postupujúci oheň vyvolal u obyvateľov zmätok a paniku. Do záchrannej akcie boli povolané miestne aj okolité dobrovoľné hasičské zbory, ako aj pomocné zbory z Bratislavy a okolia: „Na miesto požiaru dostavily sa miestne a okolité dobrovoľné hasičské sbory, ďalej pomocné sbory z Bratislavy ... celý článok

Požiar, veľký strašiak a nepriateľ mesta sa Pezinku nevyhýbal ani v 19. storočí. Najhoršiu katastrofu znamenal ten z apríla 1832. Vicenotár Ján Pollner dva dni po tragédii zaznamenal: „9. apríl 1832 bol pre všetkých obyvateľov slobodného kráľovského mesta Pezinok zdrvujúcim dňom - počas silnej búrky vypukol doobeda o pol desiatej v blízkej Cajle, patriacej grófovi Františkovi Pálffymu, oheň a skôr, ako bolo možné pribehnúť na pomoc, zasiahol na predmestí ležiacu Pekársku ulicu (pozn. Rázusova ulica). Odtiaľ sa oheň, hnaný severozápadným vetrom, nezadržateľne šíril židovskými obydliami a majermi na predmestí, ako aj domami vnútorného mesta. Tu vyčíňal hroznou silou, stále silnejúci orkán hnal plamene  veľkou rýchlosťou na všetky strany mesta a oheň vzdoroval akejkoľvek obrane.  V priebehu dvoch hodín zničil 129 budov vnútorného mesta. Z verejných budov radnicu s notárskym archívom a to aj napriek skutočnosti, že tento bol zabezpečený a chránený železnými okenicami. ... celý článok

Nevítaným a obávaným častým „návštevníkom“ nielen nášho mesta boli v minulosti požiare. Príčiny ich vzniku bývali rôzne – mohli byť dôsledkom a súčasťou vojnových udalostí, ktoré neobchádzali ani Pezinok, mohli byť zapríčinené nedbanlivosťou, nevšímavosťou, úmyslom. Oheň mestá ničil pravidelne vo väčšom či menšom rozsahu. Napriek dobovým protipožiarnym opatreniam bolo nebezpečenstvo požiaru pri kúrení v peciach, varení na otvorenom ohni, svietení sviečkami a používaní ohňa v remeselných dielňach trvalo prítomné.   Archívne písomnosti nás neustále zásobujú novinkami z minulosti, sú zdrojom poznatkov z každej oblasti života tunajších obyvateľov. Starostlivosť o bezpečie a ochranu mesta spadala do kompetencie mestského kapitána. Pod jeho právomoc patrili všetci tí, ktorí mali výkon ochrany priamo v náplni práce, medzi nimi aj ohliadači ohňa (Feuerbeschauer). Napr. v  roku 1627 prijalo mesto do tejto služby Bartolomeja Khuna. Mestskému kapitánovi podliehali aj tzv. ... celý článok

Alexander Ilečko patrí medzi popredných predstaviteľov strednej sochárskej generácie na Slovensku. Touto vetou končí sprievodný text k aktuálnej výstave v Mestskom múzeu Alexander Ilečko - Poézia tvarov. No každopádne si zaslúži viac ako len veľmi zjednodušené zaradenie umelca, ktorý formoval sochársku tvorbu 2. polovice 20. storočia a stál za mnohými sochárskymi sympóziami. Zlomovým rokom v jeho tvorbe je rok 1964, kedy vznikajú jeho prvotné diela - tri Piesne o slivkovom dreve (Pieseň o slivkovom dreve – aktuálne vystavená v Mestskom múzeu). Niežeby pred týmto rokom netvoril. Zaiste mu predchádzalo veľa školských štúdií, skíc a búst. Začína sa však etapa slobodného a hlavne nezávislého obdobia. Obdobie nezaťažené určujúcimi doktrínami, idealizovanými vzormi zahraničného umenia (aj keď určité paralely by sme mohli hľadať s tvorbou Henryho Moora) alebo vplyvom svojich spolupútnikov na poli sochárskej tvorby. Hlavným vyjadrovacím materiálom sa od začiatku stáva drevo. Nevyhýba sa ani iným ... celý článok

V piatok 8. decembra bola vernisážou otvorená výstava Alexander Ilečko – Poézia tvarov, pripravená pri príležitosti tohtoročného umelcovho jubilea. Alexander Ilečko sa narodil 25. februára 1937 v Bratislave v rodine s hlboko zakoreneným výtvarným cítením. Otec Jozef Ilečko, maliar a matka Anna, rod. Mariániová, profesorka matematiky a kreslenia, predurčili umelcovo ďalšie smerovanie. Jeho záujem o výtvarné umenie sa prehlbuje počas prázdninových pobytov u tety Márie Mariániovej, kde vypomáha reštaurovať oltáre a nástenné maľby v kostoloch. V roku 1944 sa rodina presťahuje do Revúcej, kde o desať rokov neskôr na miestnom gymnáziu maturuje. V tom istom roku sa rodina usádza bližšie k Bratislave, v Modre. V rokoch 1954 – 1961 študuje na VŠVU v Bratislave – najskôr maliarstvo u prof. Petra Matejku a Jána Mudrocha, neskôr u prof. Fraňa Štefunka a Rudolfa Pribiša na oddelení reliéfneho sochárstva. Po návrate z vojenskej služby v roku 1963 prichádza do Grinavy, kde si vlastnoručne stavia svoj ateliér. Tu tvorí až dodnes. Tvorba Alexandra ... celý článok

Bohuš Bárta sa narodil 9. augusta 1894 v českom mestečku Lomnice nad Popelkou, kde žil a pracoval. Krátko pred októbrom 1919 požiadal pezinský magistrát o udelenie živnostenského povolenia na otvorenie fotografického ateliéru v Pezinku. Žiadosť podpísal ako zamestnanec miestneho fotoateliéru Victoria spolu s predchádzajúcim majiteľom živnosti Pavlom Wahlom. Dňa 15. októbra 1919 mu pezinský magistrát ako prvostupňová priemyselná vrchnosť vystavil živnostenský list. Bárta si v Pezinku na Moyzesovej ulici otvoril vlastný fotoateliér. Počas obdobia, ktoré prežil v našom meste sa mu narodila dcéra Vierka. Rovnako ako desiatky ďalších v Pezinku usadených českých úradníkov, štátnych zamestnancov a živnostníkov ho zasiahla politika Slovenského štátu. Výmerom Okresného úradu v Modre z 25. júla 1939 mu bolo nariadené bezodkladne opustiť územie republiky. Dôvodom vypovedania boli verejná bezpečnosť a poriadok. Ako vyplýva zo záznamov pezinskej kroniky, Bárta s rodinou Pezinok natrvalo ... celý článok

V pondelok 25. septembra 2017 sa Pezinok pripojil k mestám, ktoré si kladením pamätných kameňov (Stolpersteine) pripomínajú a ctia pamiatku obetí nacizmu. Stolperstein (z nem. kameň, o ktorý zakopneš) je vo forme dlažobnej kocky pevne vsadený pred domom obete, aby natrvalo pripomínal jej osud – ten je v skratke (meno, miesto narodenia, dátum zatknutia, deportácie či zavraždenia) uvedený na mosadznej tabuľke s rozmermi 10 x 10 cm. Projekt Stolpersteine vznikol ako nápad nemeckého umelca Guntera Demniga a malokarpatský región sa doň zapojil v roku 2014 vďaka iniciatíve Červenokamenského panstva, o.z. V tomto roku bol do harmonogramu projektu zaradený aj Pezinok so 7 pamätnými kockami na 3 miestach v centre mesta, ktoré budú pripomínať tragické osudy Pezinčanov, členov miestnej židovskej komunity: Budova Malokarpatského múzea v Pezinku je spojená s rodinou Šimona Lampla. Šimon Eliáš Lampl (*1896 Pezinok) bol ženatý s Etelou Šproncovou (*1894), s ktorou mali tri deti: ... celý článok

Svetoznámy orientalista, cestovateľ, odborník na Strednú Áziu, profesor, spisovateľ, jazykovedec a polyglot, to je len niekoľko prívlastkov, ktorými by sme mohli opísať Armina Vámbéryho. Jeho život je príbehom nadaného muža, ktorý sa vlastnou pracovitosťou a sebazaprením vypracoval z nevhodných podmienok a úplnej chudoby na výslnie a získal slávu i uznanie. Precestoval kraje, kam stáročia nevstúpila noha Európana. Svojou rozhľadenosťou si získal priazeň obávaných šachov a sultánov ale aj britskej kráľovnej. Jeho neuveriteľná cesta  životom sa začala v malebnom mestečku na úpätí Malých Karpát. Kedy sa to len narodil? Na svet prišiel ako Hermann Wamberger v chudobnej židovskej rodine pôvodne pochádzajúcej z bavorského Bambergu. Presný dátum jeho narodenia nebol nikde úradne zaznamenaný. Z maminho rozprávania vedel, že sa narodil na Jozefa, v čase, keď v Uhorsku vyčíňala cholerová epidémia. Na základe toho uvádzal, že sa narodil 19. marca 1832. Svojho otca nepoznal, pretože ... celý článok

Prvý významný zásah proti židovskej komunite na Slovensku sa odohral ešte v období autonómie Slovenska, bezprostredne po Viedenskej arbitráži 2. novembra 1938. Arbitráž pripravila Slovensko o oblasť Podkarpatskej Rusi a južné územie tvorené líniou Senec, Galanta, Nové Zámky, Levice, Lučenec, Rožňava, Košice a Veľké Kapušany. Krajina prišla o najúrodnejšie poľnohospodárske oblasti, zároveň sa narušili hlavné cestné a železničné ťahy smerujúce zo západu na východ krajiny. Nová hranica viedla len pár kilometrov od Bratislavy. Reakciou slovenskej vlády na arbitrážne rozhodnutie bola deportácia viac ako 7500 Židov do južných oblastí, ktoré od 5. novembra obsadzovalo Maďarsko. Územné straty bolo potrebné vysvetliť, nájsť zodpovedných... tými sa stali Židia.  Napoludnie 4. novembra 1938 dostali všetky Okresné úrady na Slovensku telefonogram nariaďujúci zadržať vo svojich obvodoch nemajetných Židov a spolu s rodinami ich do 24.00 hodiny toho istého dňa „postrkovať“ na územie odstúpené Maďarsku. Podľa ďalších ... celý článok

Alfréd Weiss sa narodil 7. januára 1900 v Malom Bábe neďaleko Nitry. Po štúdiu na pražskej Karlovej univerzite si otvoril v Pezinku lekársku prax. Začínal na Holubyho ulici, neskôr sa preťahoval na Kollárovu. V roku 1933 kúpil od Martina Demoviča dom na Moyzesovej ulici. V ňom si zriadil ordináciu a priestor na prax poskytol aj zubnému technikovi Šimonovi Pressburgerovi. Dr. Weiss bol jedným z troch lekárov predvojnového Pezinka. Ako ostatných členov miestnej židovskej komunity aj jeho zasiahli protižidovské opatrenia Slovenského štátu. Ponižovanie pred synagógou, ktoré za pasívnej i aktívnej účasti miestnych 18. marca 1939 pár dní po vyhlásení samostatného štátu pripravili nemeckí vojaci, sa dotklo aj doktora. Slovami mestského kronikára Petra Pivka: „Niekoľko nemeckých vojakov, pravdepodobne z našepkávania a návodu radikálnych mladých nemeckých príslušníkov FS, odviedli z bytov popredných židovských občanov do žinagogy, kde pod nátlakom (fackami a kopancami) donútili ich povynášať ... celý článok

Pezinské železité kúpele sú dnes už len spomienkou, spojenou s vychádzkami starou alejou k areálu Pinelovej nemocnice. Ich počiatky však siahajú do 18. storočia. Pomerne veľkú pozornosť im vo svojom veľkom vlastivednom diele Geograficko – historický a produktový lexikón venoval aj lexikograf a novinár, autor praktických príručiek, Ján Matej Korabinsky. Vďaka nemu máme pred sebou ich obraz a obraz bezprostredného okolia v podobe z roku 1786.   V blízkosti pezinských vinohradov, tiahnucich sa západne a severne od mesta sa nachádzajú aj studené železné kúpele, pozoruhodné svojou polohou i dobrými účinkami. Sú známe už 30 rokov, ale len posledných pár rokov sa im dostáva mimoriadnej pozornosti. Spočiatku sa pitím vody úspešne liečila malária. Čoskoro na jej liečivé účinky prišli trpiaci ochrnutím, reumou  a inými bolesťami. Prameň sa nachádza na úpätí strmého železo obsahujúceho brala, asi 2 siahy hlboko a prekrýva ho veľký prevísajúci balvan, hrubší ako ruka. Voda sa ... celý článok

Nová výstava Mestského múzea v Pezinku s podtitulom Príbeh pezinskej židovskej komunity približuje osudy miestneho židovského spoločenstva v období Slovenského štátu. Prináša dva paralelné príbehy – príbeh Žigmunda Diamanta, pezinského rodáka, v izraelskej Netanyi žijúceho architekta a sochára, podaný jeho slovami a cez jeho sochársku tvorbu a príbeh celého spoločenstva, rodín a jednotlivcov, ktorí ho tvorili, zrekonštruovaný z dochovaných archívnych dokumentov. Výstava chce cez konkrétne príklady ukázať dopady a premietanie sa veľkej politiky, často zdanlivo vzdialenej od každodennosti, do mikropriestoru mesta. Do prostredia, ktoré je nám blízke a známe. Na konkrétnych príkladoch chce ilustrovať ako príkazy, zákazy, obmedzenia, nariadenia a zákony postupne zbavovali židovské obyvateľstvo ľudských a občianskych práv, majetku, slobody, života.... Je príbehom tých, ktorí zmizli. Pomaly, postupne. Zo školy, z kina, parku, verejného priestranstva. Z vlastného obchodu, ... celý článok

Pezinský hrad (neskôr prestavaný na zámok) dali postaviť predstavitelia rodu grófov zo Svätého Jura a Pezinka v priebehu 2. polovice 13. storočia. Po vymretí rodu v roku 1543 prebrali Pezinské panstvo s hradom postupne viacerí záložní majitelia. Tí prebudovali hrad s dôrazom na hospodárske účely. Prvý zachovaný opis Pezinského vodného hradu pochádza z roku 1425. Pezinský hrad vtedy pozostával z vnútorného a vonkajšieho hradu. Vnútorný areál bol pravdepodobne obdĺžnikového tvaru. Nachádzali sa v ňom obytné miestnosti zemepána a jeho manželky, kuchyňa, budova pekára s komorami, studňa a miestnosti šafára. Vstup do vnútorného hradu chránila hlavná brána, nad ktorou sa týčila jediná mohutná kamenná veža. Stavby vnútorného areálu boli vybudované z kameňa a tiahli sa pozdĺž severného a južného múru, čiže popri dlhších stranách obdĺžnika. Zaujímavosťou v rámci stavby hradu bola skutočnosť, že vnútorný a vonkajší areál bol osobitne chránený mohutnými ... celý článok

Mestské múzeum v Pezinku podobne ako už po niekoľký krát pripravilo výstavu vychádzajúcu z cyklu Návšteva po rokoch, venovaného miestnej výtvarnej či umeleckej osobnosti. Tento rok sme si práve vo februári pripomenuli 100. výročie od narodenia výtvarníka, pedagóga a autora mnohých odborných publikácií Fridricha Moravčíka. Hoci sa narodil v Budmericiach, tvorivé roky a podstatnú časť svojho života prežil v Pezinku, ktorý sa stal zdrojom mnohých jeho výtvarných inšpirácií. Do povedomia Pezinčanov sa zapísal najmä ako maliar mestských zátiší, vedút, krajiniek, vinohradov a mnoho iných výtvarných námetov. Širšia verejnosť ho pozná najmä ako pedagóga, ktorý dlhé roky pôsobil na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave. Hlavným cieľom výstavy je poskytnúť návštevníkovi prierez umelcovho celoživotného diela s prepojením na jeho viac ako 25 ročnú pedagogickú činnosť. Samotná výstava je inštalovaná v dvoch samostatných priestoroch. Prvá miestnosť je tematicky rozdelená úvodnou ... celý článok

Výstava z cyklu Návšteva po rokoch, ktorú už niekoľko rokov pripravuje Mestské múzeum v Pezinku, je tentokrát venovaná Fridrichovi Moravčíkovi (20.2.1916 Budmerice – 15.10.1993 Pezinok). Narodil sa v Budmericiach, kde vyrastal do svojich 11 rokov. Po presťahovaní rodiny do Modry sa v dielni svojho otca Karola vyučil písmomaliarstvu a dekoračnej maľbe a získava tak blízky vzťah k výtvarnému umeniu. Svoje schopnosti a záujem oň prehlbuje štúdiom na Škole umeleckých remesiel v Bratislave (1935 -1937), v čase pôsobenia významných osobností, akými boli Ľudovít Fulla či Mikuláš Galanda. V rokoch 1938 - 1945 absolvuje štúdia v Prahe na Majstrovskej škole bytového priemyslu u profesora Františka Trelu, ďalej v Mníchove na Majstrovskej škole dekoračnej maľby u profesora Karla Keimla a nakoniec vo Viedni, na Akadémii umení u profesora Karla Fahringera. Začiatkom päťdesiatych rokov začína ako pedagóg na Strednej umeleckopriemyselnej škole v Bratislave, kde stál pri zrode ... celý článok

Ján sa narodil ako prvorodený syn grófa Sebeša II. z Pezinka a jeho manželky Kláry, dcéry kráľovského dvorana magistra Donča. Donč bol dlhoročným županom Zvolenskej župy a jedným z najvýznamnejších mužov na dvore Karola Róberta. Prvá zmienka o grófovi Jánovi pochádza z roku 1344, kedy mohol byť v chlapčenskom veku. Vychovávaný bol spolu so svojimi mladšími bratmi Mikulášom a Jurajom a sestrou Katarínou v sídle svojho otca na Pezinskom hrade (dnešnom zámku v meste). V prvých rokoch sa o výchovu malého Jána spoločne s jeho mladšími súrodencami starali Klárine služobné z okruhu jej dvorných dám. Neskôr bol mladý gróf vychovaný, aby dobre ovládal meč, streľbu z luku a kuše, jazdu na koni, či iné zručnosti potrebné vtedajšiemu šľachticovi. Azda mal aj svojho učiteľa, ktorý ho učil čítať a písať. Nezachovala sa žiadna listina napísaná grófom Jánom ani vlastnoručný grófov podpis. Túto službu zaobstarávali pisári grófa. Jánov otec Sebeš mal búrlivú povahu ... celý článok

Azda niet Pezinčana v najlepších rokoch, ktorý by nespomínal na bývalé kúpalisko pri zámku. Menej pamätníkov má jeho predchodca, letný kúpeľ, ktorý na rovnakom mieste vybudovalo mesto Pezinok v roku 1924. Prvým predpokladom výstavby letného kúpeľa bol dostatočný pozemok, na ktorom by nová mestská atrakcia stála. Jeho súčasťou sa stali aj dve parcely, pôvodne patriace do zámockého parku, o celkovej rozlohe 160 štvorcových siah (cca 580 m2).  Mestu ich bezodplatne poskytol gróf Ján Pálffy st. Podmienkou bolo úplné oddelenie kúpeľa výstavbou pevného múru, samostatného vchodu z ulice a údržba a čistenie prítokového kanála. Od mesta  za to gróf požadoval uznanie práva na uzavretie panského parku a vrátenie 2 bričiek a nábytku, zabavených mu ešte v roku 1919. Výstavbu letného kúpaliska považovalo mesto s viac ako 5 tisíc obyvateľmi za veľmi potrebné. S odvolaním sa na zdravotné dôvody vnímalo ako dôležité zabezpečiť pre miestne obyvateľstvo, vojsko i robotníkov možnosť ... celý článok

S lekárenským remeslom sa v Pezinku stretávame už v 17. storočí. V jeho závere dokonca s dvoma lekárňami, čo bola pre danú dobu a veľkosť mesta skôr výnimka ako pravidlo. Napríklad v susednom Svätom Jure a Modre mail obyvatelia k dispozícii jednu. Obe pezinské lekárne sa nachádzali na námestí. Jedna, nazývaná „U čierneho medveďa“, bola umiestnená v dolných priestoroch radnice a druhá, „U čierneho orla“, sa nachádzala v dome č. 83. Ide o dodnes stojaci dom na Radničnom námestí 3. Lekáreň v jeho priestoroch má naozaj dlhú tradíciu, prežila storočia a jej koniec si isto pamätajú mnohí Pezinčania. Najstarším dnes známym lekárnikom je Juraj Nicolai, pôvodne vykonávajúci svoje remeslo v Modre, ktorý sa v roku 1635 ako vdovec priženil do Pezinka. Jeho manželkou sa stala vdova po zosnulom miestom lekárnikovi Zachariášovi Rosenauerovi Mária. Pezinské sobášne matriky zaznamenali aj ďalšie dva Nicolaiove sobáše. V roku 1649 s vdovou po modranskom stolárovi Rozinou Gepauer a o tri roky neskôr, v januári 1652 s dcérou Joachima Erbera, ... celý článok

Ulica nesúca meno osobnosti, ktorú by sme mali (asi, vraj) poznať, stručný zápis v matrike, starý náhrobok... tak málo stačí na prebudenie zvedavosti, tak málo je na začiatku hľadania nových informácií. Katarína Franková* dala meno jednej z novších ulíc nášho mesta. Dievča z Pezinka, ktoré opustilo rodné mesto, aby zažiarilo ako herečka na mnohých európskych divadelných scénach.  Dostupné zdroje jednoznačne uvádzajú ako rodisko Kataríny Frankovej Pezinok, zhodujú sa aj v dni a mesiaci narodenia – 11. október. S rokom narodenia je to už problematickejšie, spomína sa 1847 i 1852. Matričné záznamy pezinskej židovskej obce, ktoré máme k dispozícii od roku 1852, žiadnu Katarínu Frankovú narodenú v októbri 1852 (ani v nasledujúcich mesiacoch) neevidujú. Rodina Frank však v tomto období v meste žila, je teda možné, že sa Katarína narodila pred rokom 1852. Svoju kariéru začala doma účinkovaním v hereckej skupine. Po štúdiu na divadelnej škole Dorr debutovala v Divadle Jána ... celý článok

Prvé známe kontaky svätojurských a pezinských grófov a Trnavčanov sa týkajú viníc. Tie mali obyvatelia Trnavy vo vlastníctve zrejme ešte predtým, ako v roku 1208 grófi získali Pezinok a o rok neskôr Svätý Jur. Vlastnenie viníc cudzími obyvateľmi v chotároch Svätého Jura a Pezinka poukazuje na viac ako priaznivé podmienky na pestovanie viniča v tamojšom kraji. Prvá priama písomná zmienka o vzájomných kontaktoch pochádza z roku 1278, kedy sa gróf Tomáš III. zo Svätého Jura zaviazal rešpektovať staré práva a výsady, ktoré mali Trnavčania (aj obyvatelia Hrnčiaroviec a Modranky) v spojistosti s ich vinicami vo svätojurskom chotári. Spomenutú listinu si Trnavčania v roku 1291 u kráľa Ondreja III. nechali konfirmovať. Zrejme sa ich grófi pokúšali primäť, aby okrem vinohradníckej dane – hôrneho (lat. terragium, nem. Bergrecht)[1] platili aj iné, neobvyklé dávky. V roku 1295 sa dohodli Trnavčania na podobných podmienkach aj s pezinským grófom Kozmom II. O tri desaťročia neskôr, v roku 1325, uzavrel gróf ... celý článok

Horskí ľudia, ľudia z hôr – takto sami seba označovali drevorubači v okolitých horách, uzavretá skupina obyvateľstva, regionálne špecifikum, o ktorom mnohí z Vás už určite aspoň čo-to počuli. I keď v tunajšom prostredí skôr pod označením huncokári. Základom slova je nemecký Holzhacker – drevorubač, skomolením ktorého vzniklo hulcokár, hulcogr, huncokár. Ako sa môžeme dočítať v literatúre, i vypočuť od samotných potomkov huncokárov, prišli prví drevorubači na naše územie z južnej časti Dolného Rakúska a priľahlého Štajerska. Od polovice 18. storočia osídľovali horské oblasti Malých Karpát. Následné doosídľovacie vlny smerovali z oblastí obývaných nemeckým obyvateľstvom Čiech a Moravy (Sudety, a pod.) Žili rozptýlene v horských údoliach. Zaznamenané sú huncokárske rodiny v lesoch okolo Častej, Doľan, Dubovej, Kuchyne, Limbachu, Modry, Perneka, Pezinka, Píly, Rohožníka, Smoleníc, Sološnice a Svätého Jura. Staršia literatúra sa o nich zmieňuje len okrajovo a veľmi stručne, prvé konkrétnejšie informácie prinášajú turistické príručky zo ... celý článok

Najviditeľnejším vonkajším znakom mesta bolo v minulosti opevnenie, kamenná hradba slúžiaca na obranu a zároveň demonštrujúca výsadné postavenie miesta, ktoré obklopovala. Počiatky pezinského kamenného opevnenia siahajú do začiatkov 17. storočia a spájajú sa s vrcholiacimi emancipačnými snahami miestneho meštianstva. Právo, resp. povinnosť vybudovať opevnenie ukladali Pezinčanom dve výsadné listiny z prvej polovice 17. storočia. Tzv. malým privilégiom Mateja II. z roku 1615 získava Pezinok okrem iného právo opevniť mestečko valmi a priekopami, alebo múrmi a baštami, v závislosti od vôle a možností obyvateľov. Privilégium Ferdinanda III. z roku 1647, pozdvihujúce mesto medzi slobodné kráľovské mestá, už stanovuje povinnosť vybudovania hradieb. Vystavané opevnenie ohradilo v konečnej forme historické jadro približne v tvare obdĺžnika s dvoma skosenými rohmi a bolo tvorené 10 polygonálnymi, jednou polkruhovitou baštou a troma bránami. Tieto prvky boli poprepájané vysokým kamenným múrom so strieľňami. Zo zadnej strany sa k hradbe ... celý článok

Rozsiahla nehnuteľnosť na Radničnom námestí č. 1, častejšie nazývaná Turecký dom, je miestom s bohatou minulosťou. Jeho príbeh nerozprávajú len staré múry čitateľné oku odborníka na stavebný vývoj, ale aj staré daňové knihy, testamenty, listy a matričné záznamy. Najstarším dnes známym majiteľom Tureckého domu, v časoch bez uličného pomenovania vedeného len ako dom číslo 82 vo vnútornom meste, bol šľachtic, výberca desiatkov ostrihomského arcibiskupstva - arcibiskupský decimátor Ján Juraj Kaufmann. Priveľa informácií o ňom nemáme. Vieme, že zomrel 18. apríla 1740 vo veku 50 rokov a bol pochovaný na miestnom katolíckom cintoríne. Podľa matričných záznamov sa jemu a jeho manželke Ester, rodenej Helmar vo februári 1735 narodil syn Ján Jozef a v júni 1736 Anton Ján, ktorý však o 15 mesiacov neskôr, vo februári 1738 zomrel a bol pochovaný vo farskom kostole. Krátko po Kaufmanovej smrti dom zmenil majiteľa. Novým vlastníkom sa stal Gottfried Wernhardt. Jemu a jeho potomstvu patril objekt na rohu námestia nasledujúcich 150 rokov. Šľachtic ... celý článok

Svätý Jur         V 14. storočí sa Svätý Jur vyvíjal ako zemepanské mestečko, ktoré malo vlastnú samosprávu. V roku 1383 sa spomína Svätý Jur ako mesto (civitas) s richtárom (judex) a prísažnými (jurati). Predstavitelia samosprávy úzko spolupracovali s grófmi, či ich úradníkmi. Práva a povinnosti Svätojurčanov sa delili v zásade na tri okruhy: samosprávu, vinohradnícke právo a na práva a povinnosti obyvateľov. Samosprávu predstavoval richtár a mestská rada, zložená z prísažných. Predstaviteľov samosprávy volili všetci plnoprávni obyvatelia Svätého Jura. Voľba sa konala na sv. Juraja (24. apríla) v prítomnosti grófovho zástupcu. Richtár a rada mali právo samostatne riešiť všetky civilné aj trestné záležitosti. Na komplikované prípady sa zvolával osobitný súd zo zástupcov susedných miest spoločne so svätojurskými a pezinskými grófmi, ktorí spolu vyniesli záväzný rozsudok.         Obyvatelia Svätého Jura, vrátane žien, mohli voľne ... celý článok

Mestská rada ako vrcholný kolektívny orgán mestskej samosprávy prerokúvala na svojich častých zasadaniach všetky záležitosti mesta a mešťanov, vydávala štatúty a nariadenia, ktorými sa riadil mestský život, spravovala mestský majetok, vyrubovala a vyberala dane a miestne poplatky. Mala súdnu právomoc, rozhodovala v súkromných i verejných sporoch mesta a jeho obyvateľov. K takým patril aj na niekoľkých zasadaniach riešený prípad meštianky Doroty Illenbeckovej.  Dorota Illenbecková bola minimálne dvakrát vydatá, jej prvým manželom bol mešťan Klement Hess, s ktorým mala troch synov. Klemet Hess vlastnil domu na Trhovej ulici (dnes Štefánikova), stojaci v priestore neskôr včlenenom do rozsiahlej budovy Starej radnice. Po smrti manžela, niekedy pred septembrom 1608, sa Dorota opäť vydala. Jej manželom sa stal popredný mešťan, v roku 1609 dokonca richtár, Gašpar Illenbeck. Illenbeckovci patrili medzi miestne patricijské rody, jeho najstarším v Pezinku doloženým členom je práve Gašpar. Gašparov syn Jonáš (Ján) bol v roku 1644 ... celý článok

K popredným mešťanom Pezinka z prelomu 18. /19. storočia patril nepochybne Michal Kotmár, syn pekárskeho majstra Jána. Za pezinského mešťana bol prijatý v apríli 1791 a v mestskej správe zastával funkciu mestského kapitána a magistrátneho radcu. Priženil sa do zámožnej rodiny Sandtnerovcov. Jeho manželkou bola Zuzana Sandtnerová. Sandtnerovci prišli do Pezinka v polovici 18. storočia. Patrili k najrozvetvenejším a zároveň najbohatším rodom v meste. Jeho členovia sa venovali predovšetkým mäsiarskemu remeslu a s ním súvisiacemu podnikaniu. Za zakladateľa rodu môžeme označiť Andreja Sandtnera. Bol otcom spomenutej Zuzany a svokrom Michala Kotmára, ktorý sa tiež venoval mäsiarskemu remeslu.  Michal Kotmár založil spolu so svokrom Andrejom a švagrom Michalom obchodnú spoločnosť, ktorá sa zaoberala obchodovaním s dobytkom.  Michal Kotmár a jeho manželka Zuzana nemali deti, resp. nemali deti, ktoré by sa dožili dospelosti a ktorým by mohli zanechať svoj rozsiahly majetok. Pravdepodobne aj tento fakt ovplyvnil rozhodnutie Michala ... celý článok

Rok 1615 patrí medzi najdôležitejšie letopočty v dejinách nášho mesta. Zavŕšením politických i ekonomických ambícií mesta a jeho predstaviteľov je síce dátum 14. jún 1647, kedy sa Pezinok stal slobodným kráľovským mestom, no treba skonštatovať, že boj za toto privilégium bol z veľkej časti vybojovaný už predtým a to v rokoch 1602 – 1615. Práve rokom 1615 vyvrcholili snahy mesta a jeho reprezentantov o vymanenie sa spod právomocí i svojvôle, svojich pánov, obzvlášť uhorského palatína Štefana Illesházyho, manžela Kataríny Pálffyovej. Bol to práve Illesházy, ktorý nielenže pokračoval v šľapajách svojho predchodcu, pezinského záložného majiteľa Gašpara Serédyho v okliešťovaní práv pezinských mešťanov, no dokonca ich rušil a pridával im nové a nové povinnosti. Okrem početných prípadov zmocňovania sa nehnuteľností požadoval napríklad ďalšie dávky z vína a dane. Počet dní, v ktorých museli mešťania pracovať na zemepanských majetkoch zvýšil z 12 na 52 a v mnohých ďalších prípadoch dokazoval Illesházy svoju nápaditosť a invenciu pri vlastnom ... celý článok