O pezinských požiaroch II
Požiar, veľký strašiak a nepriateľ mesta sa Pezinku nevyhýbal ani v 19. storočí. Najhoršiu katastrofu znamenal ten z apríla 1832. Vicenotár Ján Pollner dva dni po tragédii zaznamenal:
„9. apríl 1832 bol pre všetkých obyvateľov slobodného kráľovského mesta Pezinok zdrvujúcim dňom - počas silnej búrky vypukol doobeda o pol desiatej v blízkej Cajle, patriacej grófovi Františkovi Pálffymu, oheň a skôr, ako bolo možné pribehnúť na pomoc, zasiahol na predmestí ležiacu Pekársku ulicu (pozn. Rázusova ulica). Odtiaľ sa oheň, hnaný severozápadným vetrom, nezadržateľne šíril židovskými obydliami a majermi na predmestí, ako aj domami vnútorného mesta. Tu vyčíňal hroznou silou, stále silnejúci orkán hnal plamene veľkou rýchlosťou na všetky strany mesta a oheň vzdoroval akejkoľvek obrane. V priebehu dvoch hodín zničil 129 budov vnútorného mesta. Z verejných budov radnicu s notárskym archívom a to aj napriek skutočnosti, že tento bol zabezpečený a chránený železnými okenicami. Zavalil ho požiarny múr, ktorý prerazil klenbu a následne plamene zničili všetky tu uložené písomnosti a dokumenty. Nenahraditeľná strata, pretože storočia zbierané a zhromažďované listiny sú pre potomstvo navždy stratené. (Oheň ďalej) zasiahol katolícku normálnu školu, mestský obecný a vojenský dom (pozn. Krušičova kúria), špitál (pozn. bývalá Holubyho škola), evanjelický kostol, školu, byty evanjelických farárov a učiteľov a mnohé ďalšie. Na predmestí zhorelo 24 k mestu patriacich budov – časť na Pekárskej, časť na Špitálskej ulici (pozn. Moyzesova), mnohé židovské byty stojace na Pálffyho pozemkoch, ako aj kuriálne majere. Pri tejto strašnej udalosti zahynulo 7 dospelých a 2 deti. 
Ohňom spôsobené škody sú obrovské, mnohí postihnutí prišli aj o svoje zásoby sena a slamy a keďže požiar prenikol v niektorých domoch aj do jednotlivých bytov a komôr, utrpeli mnohí straty na domácom zariadení a vybavení. Mesto ponúka smutný obraz jedného veľkého spáleniska. Avšak aj pri tejto biede veríme vo všemocnú božiu prozreteľnosť, ktorá nevinne postihnutých nenechá padnúť, ale prebudením ušľachtilého priateľstva a dobrodenia tam, kde je najpotrebnejšie, posiela pomoc.
Slobodné kráľovské mesto Modra, hlboko otrasené nešťastím tunajších obyvateľov, poskytlo ako prejav dobročinnosti z vlastného popudu na zmiernenie núdze miestnym obyvateľom zásobu 300-350 metrákov sena pre dobytok.“
Podľa súpisu škôd zasiahol oheň viac ako ¾ z celkového počtu 164 domov vnútorného mesta - súkromné objekty po oboch stranách Štefánikovej ulice od námestia po farský kostol, plamene zasiahli aj územie Meisslovej ulice a časti námestia, na ktorých dnes stojí parkovisko a obchodný dom, celú Kollárovu ulicu, južnú stranu námestia od Tureckého domu po Krušičovu kúriu, obe strany Holubyho ulice od špitála smerom k Fortni, až po úroveň dnešného obchodného centra vrátane domov, ktoré stáli na jeho mieste. Poslednými objektami vnútorného mesta, ktoré zachvátil požiar boli domy ležiace na Farskej ulici oproti budovy fary. Uchránené zostali, zdá sa, domy na hornom konci Štefánikovej a Holubyho ulice, spolu s farským kostolom a kláštorom.
Majitelia i podnájomníci ohňom zasiahnutých domov sa dlho vysporadúvali s následkami – zničené domy, remeselné náradie, zásoby obnovovali vlastnými úsporami a pôžičkami, nájdeme i prípady, kedy poškodený nemal inú možnosť ako predaj zdevastovaného majetku. Požiar z 9. apríla 1832 spôsobil škodu v celkovej výške 380 801 zlatých, pričom až 199 154 zlatých z tejto sumy tvoril nepoistený majetok.
Autor: Petra Pospechová
Zdroj: Pezinčan 3/2018