Alexander Ilečko / Na papieri

13.9.2023 - 30.11.2023

Tvorba Alexandra Ilečka je veľmi rôznorodá, neviazaná k žiadnym výtvarným prúdom a silne ovplyvnená ženskou figúrou v rôznych významových polohách, pričom neustále prevláda symbol matky a rodiny. V jeho práci rezonujú témy materstva, rodiny, biblické i žánrové príbehy, portréty i fantazijne zhmotnené postavy, abstraktné či konštruktívno-geometrické tvary. Predstupňom k Ilečkovej sochárskej tvorbe je kresba a grafika, ktorá sa stáva rovnocenným výtvarným prejavom a sprevádza ho počas celej tvorby. Ako každý sochár, i on dokonale ovláda umenie skice a kresby, aby tak okamžite zhmotnil na papieri svoju myšlienku či predstavu. Aktuálna výstava v Mestskom múzeu z podtitulom ... viac o výstave

Alexander Ilečko / Na papieri

Grófky zo Svätého Jura a Pezinka – 1. časť

Stredoveké dejiny Pezinka sú neodmysliteľne spojené s rodom grófov zo Svätého Jura a Pezinka, ktorý formoval minulosť sídiel na oboch stranách Malých Karpát, no významne zasiahol aj do diania v Uhorskom kráľovstve. Muži z tohto rodu boli odvážni a zdatní bojovníci, ale aj vynikajúci taktici a diplomati. Aj keď stredoveká uhorská spoločnosť priala najmä mužom a úlohu šľachtičných obmedzila hlavne na zabezpečenie (mužského) potomstva, viaceré ženy dokázali prekonať striktné dobové pravidlá a predviedli svoje schopnosti, odvahu a um. Na rozdiel od mužov, o nich vieme oveľa menej, zachované pramene ich zmieňujú len výnimočne, a tak môžeme ich osudy zrekonštruovať len veľmi obmedzene. Počas vlády Žigmunda Luxemburského (1387 – 1437) vynikla Cecília zo Svätého Jura, dcéra grófa Petra II. a manželka temešského župana Štefana z Rozhanoviec. Do histórie sa v tom čase zapísala pre ženu veľmi netradične – na bojovom poli. V roku 1428 sa po boku svojho manžela, ktorý velil ... celý článok


Tajomstvá farského kostola v Pezinku – 2. časť

Farský kostol v Pezinku patrí k najstarším dodnes stojacim stavbám v meste. Jeho minulosť je úzko spojená so šľachtickým rodom grófov zo Svätého Jura a Pezinka, za ktorých došlo k jeho najvýraznejšej prestavbe. Tá začala v druhej polovici 15. storočia. Na obnovu pezinského kostola okrem grófov prispela aj Katarína, vdova po Adamovi Maršalkovi z Rohova, ktorá v roku 1474 spísala darovaciu listinu a polovicu venného majetku určila na prestavbu kostola Panny Márie, čo bol jeho pôvodný názov. Stavebné úpravy skončili v roku 1501 ako dokladá letopočet odkrytý na víťaznom oblúku kostola. Rozsiahla prestavba zahŕňala najmä dispozičné zmeny trojlodia, ktoré si vyžiadali zbúranie starších medzilodných múrov a pilierov a výstavbu nových oktogonálnych stĺpov. Disproporcia vznikla v južnej lodi kvôli rešpektovaniu staršej pohrebnej kaplnky, ktorú ponechali ako samostatný – uzatvorený priestor. Presbytérium, hlavná i bočné lode dostali nové klenby. Iba priestor južnej kaplnky zostáva zaklenutý staršou ... celý článok