Gróf Peter V. (*okolo 1456 – † 1517/1518) zo Svätého Jura a Pezinka – krajinský sudca a diplomat v službách kráľa Vladislava II. Jagelovského

Grófi zo Svätého Jura a Pezinka patrili k najmocnejším rodom stredovekého Uhorska. Medzi najvýznamnejších predstaviteľov rodu patril Peter V., muž ktorý svojím diplomatickým nadaním a prezieravosťou významne prispel ku vzniku jagelovsko-habsburského spojenectva.

Peter bol synom grófa Juraja III. († 1467). V kráľovských službách sa predstavil v roku 1476 ako člen uhorsko-českej delegácie smerujúcej cez Jadranské more do Neapolu, kam sprevádzal staršieho brata Jána. Cieľom výpravy bolo dojednať sobáš Mateja Korvína s neapolskou princeznou Beatrix a bezpečne ju spolu s venom doviezť do Uhorska. Po tejto misii získal od Beatricinho otca, neapolského kráľa Ferdinanda I. Aragónskeho, rád Vázy a grifa.

Pred rokom 1480 sa oženil s moravskou šľachtičnou Kunhutou, sestrou významného moravského právnika, zemského hajtmana Stibora Tovačovského z Cimburka. Šťastena mu v súkromnom živote nepriala. V rokoch 1485 – 1486 mu zomreli manželka aj starší syn. Nažive zostal jediný, v tom čase maloletý syn, čo sa dozvedáme z listu, ktorý Petrovi adresoval kráľ Matej Korvín. Ani ten sa však nedožil dospelého veku. Približne 30-ročný Peter sa druhýkrát oženil s českou šľachtičnou Žofiou z Valdštejna, manželstvo zostalo pravdepodobne bezdetné.

Po Korvínovej smrti v apríli 1490 gróf podporoval kandidatúru českého panovníka Vladislava II. Jagelovského na uhorský trón. Už v roku 1491 slúžil na Vladislavovom dvore v úrade budínskeho kapitána a neskôr ako protonotár krajinského sudcu (r. 1494). Svoje moravské panstvá navštevoval vzhľadom na pracovnú vyťaženosť iba z času na čas. Usiloval sa na nich o vlastné podnikanie, zakladal rybníky, vínne šenky a pivovary. Zároveň podporoval rozvoj podnikania obyvateľov poddanských mestečiek. Kvôli svojej široko zameranej hospodárskej politike sa však postupne zadlžoval a manželia sa museli vzdať viacerých majetkov, aby získali prostriedky na chod ostatných panstiev a splatenie aspoň niektorých dlhov a pôžičiek.

Na kráľovskom dvore sa grófovi naopak darilo. Významný posun v jeho kariére nastal v roku 1498, keď bol menovaný do funkcie sedmohradského vojvodu a od roku 1500 až do svojej smrti zastával funkciu krajinského sudcu. Okrem toho bol počas rokov 1500 – 1517 mošonským županom a v roku 1502 ho kráľ vymenoval za jedného zo štyroch hlavných kapitánov vojsk proti Osmanom.

Peter svoje diplomatické nadanie upriamil na vytvorenie spojenectva medzi Jagelovcami a Habsburgovcami – vtedy trojročná princezná Anna Jagelovská bola prisľúbená jednému z vnukov cisára Maximiliána Habsburského, Karolovi alebo Ferdinandovi. Definitívne sa mali sobášne zmluvy dohodnúť v Bratislave v priebehu roku 1515. Peter tu zastupoval panovníka a ujal sa aj čestnej úlohy, keď vítal poľského kráľa Žigmunda Jagelovského a cisárových vyslancov. Pri presune do Viedne sa  k sprievodu pripojila aj Petrova manželka Žofia z Valdštejna, ktorá bola kmotrou princeznej Anny. Gróf sa s manželkou zúčastnil aj na svadobných oslavách. Pri slávnostnom prejazde Viedňou Peter na koni nasledoval koč princeznej Anny, čo poukazuje na postavenie, ktoré mal pri rokovaniach o sobášnych zmluvách.

Starnúci gróf po sebe nezanechal dediča. Po jeho smrti († 1517/1518) nastali spory o rozdelenie jeho rozsiahlych majetkov, z ktorých viaceré zhabal mladý kráľ Ľudovít Jagelovský. Ako sa zmenšovala rodová doména, postupne upadal aj ich spoločenský vplyv. Približne 25 rokov po Petrovej smrti zomrel posledný mužský príslušník rodu Krištof II. († 1543), čím rod svätojurských a pezinských grófov vymrel po meči.

Autor: Helena Gahérová - Daniel Gahér
Zdroj: Pezinčan