Pamiatková zóna v Pezinku
V súčasnosti je na Slovensku evidovaných 81 pamiatkových zón vrátane Pezinka. Pamiatkové zóny sa na Slovensku vyhlasujú od roku 1990. Pamiatkový prieskum, zásady pamiatkovej starostlivosti, rovnako ako podrobné zameranie celého historického jadra Pezinka boli spracované už v 70. rokoch 20. storočia. Účelom týchto materiálov bolo z hľadiska pamiatkovej ochrany podrobne vyhodnotiť zachovaný historický stavebný fond mesta, určiť pravidlá jeho ochrany a obnovy a zabrániť neodôvodneným asanáciám hodnotných urbanistických štruktúr. Materiály mali byť podkladom pre územný plán, ktorý mal zabezpečiť primeranú ochranu územia. V súlade s ideologickým zmýšľaním minulého režimu a v záujme budovania moderného okresného mesta však postupne dochádzalo v historickom jadre Pezinka k plošným asanáciám súborov pôvodnej historickej architektúry. A aj napriek opakovaným snahám pamiatkových orgánov sa od roku 1991 pre nesúhlas vtedajšej samosprávy mesta nepodarilo pamiatkovú zónu v Pezinku vyhlásiť.
Súčasná samospráva Mesta Pezinok si nielenže uvedomuje pamiatkové hodnoty historického jadra mesta, ale má veľký záujem na ich zachovaní, obnove a vhodnej prezentácii pre budúce generácie. V súlade so záujmami súčasnej pamiatkovej ochrany je aj záujem mesta o usmerňovanie negatívnych javov v území či prípadnej novej výstavby a iných zámerov.
Za týmto účelom vypracoval Pamiatkový úrad Slovenskej republiky na podnet Mesta Pezinok a za jeho aktívnej spolupráce návrh na vyhlásenie pamiatkovej zóny. Súčasťou návrhu na vyhlásenie bol urbanisticko-historický výskum, ktorý dôkladne vyhodnotil pamiatkové hodnoty historického jadra mesta, rozsah a stav ich zachovania a súčasne stanovil aj návrh požiadaviek na ochranu, obnovu a prezentovanie územia ako celku. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky po predložení návrhu vyhlásilo podľa zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov (pamiatkový zákon) rozhodnutím, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26. júla 2018, nové pamiatkové územie – Pamiatkovú zónu Pezinok.
Územie Pamiatkovej zóny v Pezinku predstavuje jeho historické jadro, ktoré je vymedzené zachovaným systémom renesančného mestského opevnenia z 1. polovice 17. storočia a priľahlou zástavbou na mieste zaniknutých valov a priekop z jeho vonkajšej strany.
Historická urbanistická štruktúra mesta je dodnes charakteristická pravidelnou uličnou sieťou, vyvinutou už v stredoveku a stabilizovanou v 17. storočí, s dominantným postavením námestia obdĺžnikového tvaru. Historický spôsob parcelácie v jednotlivých blokoch zástavby je charakteristický orientáciou úzkej a dlhej parcely kolmo na uličnú čiaru. So spôsobom parcelácie a aj veľkosťou parciel úzko súvisel aj spôsob ich zastavania a pomer zastavaných a nezastavaných plôch v rámci parcely. Typické meštianske a vinohradnícke domy usporiadané v radovej zástavbe ulíc boli orientované do hĺbky parcely dlhými dvorovými krídlami. Objekty mali pôdorys v tvare písme „L“ alebo „U“ s prejazdom v uličnom krídle, v celej šírke zadnej časti parcely bola úžitková, prípadne okrasná záhrada.
Vinohradnícky dom, ktorý sa vyvinul v období renesancie bol prízemný, často s rozsiahlymi suterénnymi priestormi – prešovňou, vínnou pivnicou. Dvojpodlažné meštianske domy vznikli zvyčajne prestavbou starších objektov (gotických, renesančných) a vyznačujú sa nezriedka arkádovými chodbami umiestnenými v dvorových krídlach, arkiermi umiestnenými na uličnej fasáde, jej bohatou štukovou výzdobou a ďalšími architektonickými a remeselnými detailmi.
Architektonickými dominantami mesta sú sakrálne pamiatky v zastúpení kostolov a komplexu kláštora ako neodmysliteľná súčasť historickej mestskej siluety a panorámy. Priemetom tejto štruktúry sú objekty, z ktorých je v súčasnosti evidovaných až 51 národných kultúrnych pamiatok, 19 pamätihodností mesta a ďalšie objekty s pamiatkovými hodnotami. V historickom jadre mesta je zároveň vysoký predpoklad početných archeologických nálezov.
Pôvodná urbanistická štruktúra je v severnej, centrálnej, južnej a východnej časti narušená „novými“ stavebnými zásahmi. Tieto zásahy narušili pôvodnú urbanistickú štruktúru kompaktného uličného charakteru, čiastočne narušili uličnú čiaru a zmenili vizuálny charakter a genia loci vinohradníckeho mesta na „moderné“ okresné mesto. Takýto urbanisticko-architektonický zásah môžeme sledovať v mnohých vyhlásených pamiatkových zónach na Slovensku.
Integrálnou súčasťou historického urbanizmu je aj systém mestskej zelene, areálov sakrálnych pamiatok a súkromných záhrad. Mestský interiér dotvárajú pamiatky umeleckého a výtvarného charakteru, pamätníky, drobná architektúra a podobne.
Na základe právoplatného vyhlásenia Pamiatkovej zóny v Pezinku (pamiatkové územie) vyplývajú pre vlastníkov všetkých nehnuteľností, ktoré sa v nej nachádzajú, zákonné povinnosti podľa § 32 ods. pamiatkového zákona. Vlastník nehnuteľnosti je povinný požiadať pred začatím novej stavby alebo úpravy pozemku alebo stavby o rozhodnutie Krajského pamiatkového úradu Bratislava, a to predložením žiadosti o vydanie rozhodnutia o zámere úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území.
K žiadosti o vydanie rozhodnutia o zámere úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území priloží vlastník zámer úpravy nehnuteľnosti, ktorý obsahuje údaje o nehnuteľnosti, základné majetkovoprávne údaje o nehnuteľnosti, plánované využitie nehnuteľnosti a špecifikáciu predpokladaných plošných a priestorových zmien.
V územnom konaní, v stavebnom konaní, v konaní o povolení zmeny stavby, v konaní o dodatočnom povolení stavby, v konaní o ohlásení udržiavacích prác, v kolaudačnom konaní, v konaní o zmene v užívaní stavby, v konaní o povolení terénnych úprav, prác a zariadení, v konaní o nariadení neodkladných zabezpečovacích prác, v konaní o nariadení nevyhnutných úprav alebo v konaní o odstránení nehnuteľnej kultúrnej pamiatky alebo stavby v pamiatkovom území rozhoduje stavebný úrad na základe záväzného stanoviska krajského pamiatkového úradu. Stavebný úrad postupuje tak aj vtedy, ak práce možno vykonať na základe ohlásenia. V priebehu obnovy kultúrnej pamiatky a úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území vykonáva krajský pamiatkový úrad štátny pamiatkový dohľad.
Taktiež podľa § 30 pamiatkového zákona umiestniť reklamu, reklamné, informačné, propagačné alebo technické zariadenie, ktoré nie je stavbou na nehnuteľnej kultúrnej pamiatke alebo v pamiatkovom území možno len na základe rozhodnutia Krajského pamiatkového úradu Bratislava. Krajský pamiatkový úrad Bratislava v rozhodnutí určí, či je predložený návrh z hľadiska záujmov chránených týmto zákonom prípustný a určí podmienky jeho realizácie a umiestnenia. Ak umiestnenie reklamy, reklamného, informačného, propagačného alebo technického zariadenia povoľuje stavebný úrad, Krajský pamiatkový úrad Bratislava vydá záväzné stanovisko z hľadiska záujmov chránených týmto zákonom a je v konaní stavebného úradu dotknutým orgánom.
Záväzné stanovisko Krajského pamiatkového úradu Bratislava sa vyžaduje ku všetkým rozhodnutiam iných orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy, ktorými môžu byť dotknuté záujmy chránené týmto zákonom. Orgán štátnej správy a orgán územnej samosprávy, ktorý vedie konanie, v ktorom môžu byť dotknuté záujmy ochrany pamiatkového fondu, môže vo veci samej rozhodnúť až po doručení právoplatného rozhodnutia alebo záväzného stanoviska orgánu štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu.
Autor: Eduard Zvarik – Dagmar Baroková
Zdroj: Pezinčan 8/2018