Fridrich Moravčík v Mestskom múzeu
Mestské múzeum v Pezinku podobne ako už po niekoľký krát pripravilo výstavu vychádzajúcu z cyklu Návšteva po rokoch, venovaného miestnej výtvarnej či umeleckej osobnosti. Tento rok sme si práve vo februári pripomenuli 100. výročie od narodenia výtvarníka, pedagóga a autora mnohých odborných publikácií Fridricha Moravčíka. Hoci sa narodil v Budmericiach, tvorivé roky a podstatnú časť svojho života prežil v Pezinku, ktorý sa stal zdrojom mnohých jeho výtvarných inšpirácií. Do povedomia Pezinčanov sa zapísal najmä ako maliar mestských zátiší, vedút, krajiniek, vinohradov a mnoho iných výtvarných námetov. Širšia verejnosť ho pozná najmä ako pedagóga, ktorý dlhé roky pôsobil na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave.
Hlavným cieľom výstavy je poskytnúť návštevníkovi prierez umelcovho celoživotného diela s prepojením na jeho viac ako 25 ročnú pedagogickú činnosť. Samotná výstava je inštalovaná v dvoch samostatných priestoroch.
Prvá miestnosť je tematicky rozdelená úvodnou sprievodnou časťou tradične venovanou životopisným údajom a doplnená naviac o rodinné fotografie Fridricha Moravčíka a o ukážky z jeho publikačnej činnosti. Na rozdiel od predchádzajúcich výstav, ktoré boli viac menej zamerané na ustálený okruh diel, (veduty: Pezinok, Senec, Modra, Devín, Červený Kameň, figurálne motívy: Jánošík, Družstevníčky, menšie či väčšie práce študijného charakteru ) sme tentokrát vybrali práce, ktoré z väčšej časti neboli doposiaľ nikdy prezentované a ukázali oveľa širší, ak nie prekvapujúci záber Moravčíkovej rozsiahlej tvorby. Na jednej strane sme sa tak s určitosťou vyhli stereotypnému klišé opäť predstaviť niečo, čo tu už v podstate, len v pozmenenej réžii, bolo a na strane druhej možno trošku zarmútili či prekvapili priaznivcov klasického Moravčíka. Vybrané diela sú odrazom nielen jeho osobnosti. Je v nich cítiť kus prekonanej cesty z otcovej dielne, cez akademické štúdie portrétov nahodených ľahkými ťahmi ceruzou či tušom, diela ovplyvnené vlastným experimentovaním farebnej škály v štúdiách s ovocím, krajiny, alebo mesta až po väčšie kompozície, nevychádzajúce už z jeho didaktickej vyjadrovacej funkcie, ale zachovávajúce si neanonymný autorov rukopis.
A tak prechod do druhej miestnosti tvorí symbolický vstup do sveta harmónie a farby zvýraznený rozmernejšou farebnou kompozíciou s ovocím. Získané predchádzajúce poznatky tak zúročuje v dielach Schaubmarov mlyn či Kompozície krajiny vo viacerých farebných variáciách s rýdzo architektonickým podkladom, s prelínajúcimi sa farebnými plochami. Dynamické a svieže farby, konštruktívny výtvarný výraz s minimálnym vzťahom k perspektíve, abstrahovanie tvaru či fantazijná skladba sú hlavnými znakmi neskoršieho obdobia. V dielach opätovne nachádza znovuobjavenie farby ako hlavného vyjadrovacieho prostriedku. Smelo by sme teda mohli označiť v úvodzovkách túto výstavu podnázvom „hľadanie harmónie a farby‟.
Farba a harmónia zaujímali v jeho dlhoročnej tvorivej práci nezameniteľné miesto, bolo by od nás barbarské ich nepredstaviť...
Autor: Eduard Zvarik
Zdroj: Pezinčan 3/2016