Život Tureckého domu II
Rozsiahla nehnuteľnosť na Radničnom námestí č. 1, častejšie nazývaná Turecký dom, je miestom s bohatou minulosťou. Jeho príbeh nerozprávajú len staré múry čitateľné oku odborníka na stavebný vývoj, ale aj staré daňové knihy, testamenty, listy a matričné záznamy. Najstarším dnes známym majiteľom Tureckého domu, v časoch bez uličného pomenovania vedeného len ako dom číslo 82 vo vnútornom meste, bol šľachtic, výberca desiatkov ostrihomského arcibiskupstva - arcibiskupský decimátor Ján Juraj Kaufmann. Priveľa informácií o ňom nemáme. Vieme, že zomrel 18. apríla 1740 vo veku 50 rokov a bol pochovaný na miestnom katolíckom cintoríne. Podľa matričných záznamov sa jemu a jeho manželke Ester, rodenej Helmar vo februári 1735 narodil syn Ján Jozef a v júni 1736 Anton Ján, ktorý však o 15 mesiacov neskôr, vo februári 1738 zomrel a bol pochovaný vo farskom kostole.
Krátko po Kaufmanovej smrti dom zmenil majiteľa. Novým vlastníkom sa stal Gottfried Wernhardt. Jemu a jeho potomstvu patril objekt na rohu námestia nasledujúcich 150 rokov. Šľachtic Gottfried Wernhardt bol významným predstaviteľom mesta, senátorom a kapitánom. Jeho majetok zahŕňal viacero nehnuteľností. Narodil sa 6. novembra 1687 Gottfriedovi a Anne Márii. Zomrel 29. júla 1758, podľa zápisu v matrike ako 73 ročný. Nehnuteľnosť prevzala jeho manželka Mária Jozefína a spravovala ju až do svojej smrti v máji 1766. Aj pri jej úmrtí je uvedený vek 73 rokov. Z doteraz dostupných informácií dobových dokumentov vieme o deviatich deťoch Gottfrieda a jeho manželky. V súvislosti s deľbami rodinných majetkov sa však stretávame len so synom Samuelom a dvoma dcérami - Máriou Annou, manželkou nadporučíka Dillera von Bildstein a Máriou Alžbetou, vydatou von Fodor. Samuel prevzal po matkinej smrti dom na námestí. Rovnako ako otec sa presadil vo verejných funkciách, bol senátorom a dokonca richtárom. V roku 1763 sa oženil so Zuzanou Rigo, s ktorou mal deti Annu, Evu Zuzanu, Juditu, Jána Samuela a Pavla. Judita a Ján Samuel zomreli slobodní v mladom veku – 21 ročný Ján Samuel v novembri 1785 a Judita vo februári 1793 ako 23 ročná. Syn Pavol opustil Pezinok, aby sa venoval vojenskej kariére. Patrí medzi významné osobnosti rakúsko-uhorských vojenských dejín začiatku 19.storočia. V januári 1796 zomrela aj Samuelova manželka 52 ročná Zuzana. Rodičovský majetok prešiel na dcéry, ktoré zostali aj s manželmi v Pezinku. Eva Zuzana sa v roku 1796 zosobášila s vicenotárom torontálskej stolice Štefanom von Fodor. Jej sestra Anna si ako 20 ročná v roku 1800 zobrala vdovca, viničného richtára, 30-ročného Františka Reichetzera. Spolu sa stali novými majiteľmi nehnuteľnosti. Ich manželstvo bolo jedným z mála zmiešaných - František bol katolík, zatiaľ čo celá Annina rodina bola evanjelická. V tejto súvislosti je zaujímavý starý spor Anninho starého otca Gottfrieda s pezinským katolíckym farárom Jánom Najmarom. Ten v roku 1756 obvinil Gottfrieda, že násilne nútil svoje deti a manželku prestúpiť na evanjelickú vieru. Reichetzerovská rodina (František s manželkou Annou, po nich synovia Móric a Rudolf) časť priestorov domu prenajímala, o čom svedčí napr. oznámenie krajčírskeho majstra Šimona Jellinka z roku 1871, že v dome č. 82 vo vnútornom meste otvoril obchod so zmiešaným tovarom.
V roku 1897 sa novými majiteľmi domu stali Ignác Adler s manželkou Annou Berger. Ignác spojil svoje podnikateľské aktivity s Alexandrom a Móricom Diamantovcami z Oponíc. Po vzniku ČSR otvoril Móric Diamant spoločne s Ignácovým synom Arnoldom v dome č. 82 obchod s koreninami a miešaným tovarom. Arnold sa krátko na to vzdal podnikateľských aktivít a do tvoriacej sa firmy Adler a Diamant vstúpil jeho otec Ignác. Ten spoločne s Móricom ohlásil v roku 1920 v dome č. 82 výrobu kávových konzerv. V roku 1929, už samostatne, ohlásil Alexander Diamant živnosť plnenia a predávania fľaškového piva a výrobu sódovej vody a malinoviek.
V roku 1924 figurujú ako podielové vlastníčky domu sestry Terézia, Vilma a Ema Adler. Tá v roku 1926 predala svoju tretinu za 30 000 korún sestrám s manželmi. Terézia, od roku 1907 manželka Vojtecha Reichenbergera zo Sládkovičova a najmladšia Vilma s manželom Davidom Šebestyénom, mestským zverolekárom, boli poslednými predvojnovými majiteľmi domu.
Autor: Petra Pospechová
Zdroj: Pezinčan 3/2013