Pán fotograf v Mestskom múzeu
Bohuš Bárta sa narodil 9. augusta 1894 v českom mestečku Lomnice nad Popelkou, kde žil a pracoval. Krátko pred októbrom 1919 požiadal pezinský magistrát o udelenie živnostenského povolenia na otvorenie fotografického ateliéru v Pezinku. Žiadosť podpísal ako zamestnanec miestneho fotoateliéru Victoria spolu s predchádzajúcim majiteľom živnosti Pavlom Wahlom. Dňa 15. októbra 1919 mu pezinský magistrát ako prvostupňová priemyselná vrchnosť vystavil živnostenský list. Bárta si v Pezinku na Moyzesovej ulici otvoril vlastný fotoateliér. Počas obdobia, ktoré prežil v našom meste sa mu narodila dcéra Vierka.
Rovnako ako desiatky ďalších v Pezinku usadených českých úradníkov, štátnych zamestnancov a živnostníkov ho zasiahla politika Slovenského štátu. Výmerom Okresného úradu v Modre z 25. júla 1939 mu bolo nariadené bezodkladne opustiť územie republiky. Dôvodom vypovedania boli verejná bezpečnosť a poriadok. Ako vyplýva zo záznamov pezinskej kroniky, Bárta s rodinou Pezinok natrvalo opustili. 
Tvorba ateliéru Bohuša Bártu zaujíma v dejinách mesta Pezinok a jeho kultúry významné miesto. Napriek krátkej dobe 20 rokov tunajšej praxe zanechal po sebe rozsiahle fotografické dielo, ktoré nám dovolilo nahliadnuť do zákulisia jeho práce. Počas svojho krátkeho pôsobenia si v meste a v širšom okolí vybudoval rozsiahlu klientelu. Prispel k tomu i fakt, že jeho ateliér bol v tom čase jediným profesionálnym ateliérom v meste.
Základným a ťažiskovým žánrom Bártovej ateliérovej tvorby sa stáva portrét v celej šírke pôsobností, predovšetkým individuálny – ženský, mužský alebo detský. Ukazuje najmä jeho citlivé vnímanie a subjektívny prístup k samotnému aktu fotografovania. Aranžovanie snímky, premyslené pózy i samotný výraz osoby je odrazom intímnej spojnice medzi fotografom a jeho objektom. Osobný vzťah fotografa a objektu umocňuje naviac i obsahovosť snímky. Jemný úsmev, zahĺbený pohľad, tváre poznačené tvrdou prácou, sebavedomý muži či ženy dávajú osobitý individuálny výraz, zjemňujúci tak prejav strnulej sošnosti. Pri detskom portréte dokázal zachytiť detskú úprimnosť i vnútornú krásu detí. Podobne ako v iných ateliéroch, tak i Bárta pracuje s rekvizitou, ktorá sa stáva súčasťou výslednej kompozície. Dôležitým činiteľom v jeho tvorivom procese, a to najmä pri portréte je jemné svetlo, rozptýlené a dokonale formujúce postavu alebo tvár. Stolík, stolička, váza, prípadne drobné predmety sú premyslene zahrnuté do obrazového deja pred objektívom, aby tak anulovali jednoliatu kulisu pozadia. Portréty v uniforme, rodinné alebo svadobné fotografie vďaka tomu ožívajú a nadobúdajú pocit priestoru a hĺbky. Vďačným doplnkom je aj regionálny odev – kroj, ktorý tu získava úlohu národopisného dokumentu. Naviac jednotlivé znaky: účes, šperk, odev postáv, prípadne dobové doplnky sa stávajú i znakom ich spoločenského postavenia.
K ďalším významným motívom Bártovej tvorby patrí skupinový portrét, kde sa zameriava hlavne na výsledok ako celok, častokrát kompozične doplnený o vhodný detail či pozadie. Profesijné alebo záujmové fotografie spolkov patrili do jeho repertoáru rovnako ako príležitostné fotografie vzácnych hostí mesta alebo jeho návštevníkov.
Nevyhýba sa ani exteriérovej fotografii mesta: veduty, architektonické pamiatky, mestské zátišia, ulice; alebo reportáži, vďaka čomu sa nám zachoval presný záznam podoby a charakteru mesta na prelome 20. a 30. rokov 20. storočia. Na svojich fotografiách zachytáva pulzujúci život mesta spolu s jeho obyvateľmi, kde starostlivo zakomponovaná ľudská štafáž dáva fotografiám s architektúrou i meradlo. Uhol, miesto a usporiadanie objektov je dôkazom o kvalitnom zvládnutí námetu mestského urbanizmu ako výtvarného fenoménu. Rytmus, objem, plastickosť, štruktúra budov, priestorovosť, to sú hodnoty jeho fotografického procesu interpretácie architektonického obrazu. Viaceré zábery sa tak dostávajú do pohľadnicového formátu s rôznymi námetmi vyskladanými do celkového obrazu.
Výsledok Bártovej práce ďaleko prekračuje miestny rámec a môžeme ho zaradiť do „veľkých‟ ateliérov „veľkých‟ miest. Na určitý čas sa stáva dvorným fotografom mesta so všetkými privilégiami, ktoré mu umožnili vidieť svet očami fotografa, ktorý nevytvára len určitý neosobný záznam, ale vtláča každému záberu osobitý rukopis.
Jeho ateliér sa svojou tvorbou spolupodieľal na vytváraní kultúrneho obrazu mesta a jeho spoločenského života.
Dvadsaťročnú tvorbu Bohuša Bártu približuje aktuálna výstava v Mestskom múzeu v Pezinku. Prezrieť si ju môžete do 30. novembra 2017.
Autor: Eduard Zvarik
Zdroj: Pezinčan 10/2017