Tajomstvá farského kostola v Pezinku – 1. časť

Svorník s grófskym erbom na klenbe kaplnky po reštaurovaníKostol Nanebovzatia Panny Márie sa nachádza v historickom jadre mesta Pezinok. Situovaný je v severnej časti zastavaného územia, ohraničeného mestskými hradbami, neďaleko niekdajšieho pezinského vodného hradu.  Stojí na nepatrnej terénnej vyvýšenine. Svätyňou je orientovaný smerom k severovýchodu. V rokoch 2004 – 2015 prebiehal archeologický, architektonicko-historický a reštaurátorský výskum interiéru kostola, počas ktorého sa postupne podarilo zodpovedať viaceré otázky a nejasnosti súvisiace s jeho výstavbou.

Počiatky chrámu siahajú do obdobia ranej gotiky (tretia tretina 13. storočia – prvá tretina 14. storočia). Jeho výstavbu možno spojiť s generáciou pezinských grófov, azda krajinského sudcu Tomáša II., resp. jeho brata a bratrancov. Písomné pramene dokladajúce začiatok stavby kostola zatiaľ nepoznáme. V literatúre sa objavujú zmienky o založení kostola v roku 1280. Tieto však nie sú pramenne podložené a nateraz prvá relevantná písomná zmienka o kostole siaha do rokov 1317 – 1320 a svedčí o existencii fary.

Ďalšiu stavebnú etapu, rámcovo datovanú do obdobia konca 14. až prvej polovice 15. storočia, charakterizuje výrazná prestavba kostola, výsledkom ktorej sú väčšie úpravy, realizované najmä v trojlodí kostola. Vybudovaný bol uzavretý priestor tzv. južnej kaplnky. Počas rozsiahleho pamiatkového a archeologického výskumu novembri 2004 až júni 2005 tu bola objavená krypta s rozmermi 2,7 x 1,9 x 1 m, zaklenutá tehlovou klenbou. V drevenej maľovanej truhle tu v roku 1753 pochovali dcéru baróna Rzikovski de Dobrzicz. Rakva bola umiestnená popri ľavej stene krypty a na šírku zaberala polovicu jej interiéru. Do štrkovo-hlineného podložia krypty boli následne vyhĺbené dve sondy. V jednej z nich sa nachádzali sekundárne uložené kosti štyroch jedincov, prekryté poskladanou hodvábnou vyšívanou látkou. Okolnosti nálezu nám dovoľujú vysloviť predpoklad, že išlo o pozostatky patriace príslušníkom rodu grófov zo Svätého Jura a Pezinka.

Aby sme tento predpoklad potvrdili, v roku 2020 sme ako Mestské múzeum v Pezinku iniciovali náročný proces analýzy týchto pozostatkov, ktorý spočíva v prvotnom potvrdení ich datovania do obdobia stredoveku. Následne sú zaujímavé a pre možnú identifikáciu ostatkov podstatné údaje o veku a pohlaví jedincov a samozrejme aj ďalšie informácie o ich celkovom zdravotnom stave či príbuzenstve. Na úlohách spojených s datovaním lebiek uhlíkovou metódou, ich antropologickej analýze s následnou analýzou DNA participujú Alena Šefčáková zo Slovenského národného múzea v Bratislave, Peter Barta a Marián Baldovič z Univerzity Komenského v Bratislave.

Na základe aktuálneho stavu poznania sa predpokladá, že kaplnka mala pôvodne slúžiť telesným pozostatkom grófa Juraja II. († 1426). To, že išlo o grófsku pohrebnú kaplnku, potvrdzuje aj nález rodového erbu na svorníku jej klenby. Krypta, ktorá poslúžila na uloženie ostatkov barónky Rzikovskej, síce má stredoveké základy, no jej klenba bola postavená až neskôr, preto možno predpokladať jej vznik za účelom barónkinho pohrebu. Pravdepodobne počas toho došlo k zozbieraniu a premiešaniu kostí, ktoré sa tu nachádzali a k ich uloženiu do jamy v podloží krypty. 

Z kostrových pozostatkov sa podarilo identifikovať zvyšky poškodených lebiek štyroch jedincov, z ktorých jedna je zachovaná len veľmi torzovite (časť sánky) a viacero kostí z postkraniálnych skeletov (t. j. ostatné kosti okrem lebiek). Lebky podrobila antropologickej analýze A. Šefčáková a pokúsila sa k nim priradiť aj postkraniálny skelet.  V prípade dvoch lebiek (ev. č. 8900 a 8901) už poznáme ich datovanie a jeho výsledky nám potvrdzujú hypotézu o pozostatkoch patriacich pezinskej línii rodu.Nález sekundárne uložených kostí v priestore grófskej pohrebnej kaplnky

Konvenčný 14C vek jednej (ev. č. 8900) spadá do intervalu rokov 1420 — 1460. Tento jedinec bol pravdepodobne mužského pohlavia. Podľa mier panvy ide o muža vysokej postavy (177 cm), ktorý zomrel vo veku okolo 55 – 65 rokov. Na horných aj dolných končatinách mal výrazné svalové úpony, čo naznačuje opakovanú fyzickú aktivitu a A. Šefčáková identifikovala aj znaky poukazujúce na dlhodobé jazdenie na koni. Tento muž trpel artrózou a zápalom kosti.

Konvenčný 14C vek druhej datovanej lebky (ev. č. 8901) spadá do intervalu rokov 1410 – 1460. A. Šefčáková lebku vyhodnotila ako ženskú. Jej vek bližšie odhadla na 35 – 45 rokov. Mala 162 cm vysokú postavu. Táto žena mala nekvalitný chrup s deviatimi kazmi, z čoho až v siedmych prípadoch išlo o veľké kazy. Na mieste postmortálne stratených dvoch zubov boli prítomné veľké abscesy. Dotyčná trpela v dôsledku nekvalitnej stravy nedostatkom vitamínov, čo sa u nej okrem iného prejavilo ohnutím kostí. 

Tretia lebka (ev. č. 8899), ktorej datovanie zatiaľ nepoznáme, je najlepšie zachovaná. Išlo o širokú, plochú lebku s veľkou kapacitou, nadmerne veľkým obvodom a priečnym oblúkom. Mala široké čelo, užšiu a stredne vysokú tvár, vysoké očnice, stredne veľký nos a širokú hornú čeľusť. Ani v tomto prípade nebolo možné určiť jej pohlavie podľa lebky, no podľa mier k nej priradenej panvy išlo o ženu. Tá zomrela v mladom veku okolo 19 – 20 rokov.

Čiastočne zachovaná sánka štvrtej lebky (ev. č. 8902) spolu s pravdepodobne k nej patriacim postkraniálnym skeletom poskytuje len veľmi málo relevantných informácií. Pravdepodobne išlo o dospelého muža vysokej postavy (okolo 177 cm), ktorý trpel zápalom kosti.

Tieto údaje nám pri lebke s evidenčným číslom 8900 umožňujú uvažovať o mužskom príslušníkovi rodu, ktorý sa dožil okolo 55 – 65 rokov a veľmi pravdepodobne žil v priebehu 15. storočia. Horný dátum úmrtia pripadá na rok 1525. Ďalšia lebka, identifikovaná ako ženská (ev. č. 8901), by mohla patriť manželke pochovaného grófa. Dožila sa okolo 35 – 45 rokov a žila v priebehu 15. storočia. Tretia lebka (ev. č. 8899) mohla patriť manželke niektorého z grófov, ktorá zomrela v mladom veku, prípadne jeho (slobodnej?) dcére. Poškodená sánka (ev. č. 8902) dospelého muža, ktorého vek nie je možné bližšie určiť, nám zatiaľ aj vzhľadom na prebiehajúce datovanie neumožňuje vymedziť okruh grófov prichádzajúcich do úvahy.

Predpoklad, že priestor nálezu kostí slúžil ako pohrebná kaplnka postavená Jurajovi II. umocnený o fakt, že v kostole sa dodnes zachoval jeho náhrobok, mierne narúša datovanie lebky (ev. č. 8900). Možnosť, že išlo o Juraja však nevylučuje. Kto okrem neho tu mohol nájsť miesto posledného odpočinku? Ponúka sa viacero možností. Situáciu komplikuje aj to, že zatiaľ naisto nepoznáme pohlavie všetkých štyroch jedincov a čo je dôležitejšie, ani ich príbuzenské väzby. Až analýza DNA  nám poskytne odpovede na tieto otázky a azda dovolí zúžiť okruh možných kandidátov. O ich identite môžeme nateraz viac-menej len špekulovať. Okrem Juraja II. do úvahy prichádza aj jeho brat Mikuláš II. Dúfame, že čoskoro budeme mať k dispozícii viac údajov, ktoré nám pomôžu rozlúštiť túto záhadu pezinského farského kostola.

Úryvok je ukážkou z knihy V znamení hviezdy – grófi zo Sätého Jura a Pezinka, ktorú vydalo Mestské múzeum v Pezinku v závere roka 2021.

Autor: Helena Gahérová
Zdroj: Pezinčan