Fragmenty Veľkej vojny

O pár týždňov so pripomenieme 100. výročie ukončenia vojnového konfliktu, známeho do roku 1939 ako Veľká alebo Svetová vojna. Konfliktu, ktorý sa rozhorel 28. júla 1914, odohrával sa prevažne na území Európy, ale aj v Afrike, Ázii a na Blízkom východe a skončil 11. novembra 1918. Mestské múzeum v Pezinku si výročie pripomína výstavou Fragmenty Veľkej vojny, pripravenou v spolupráci so Slovenskou faleristickou spoločnosťou, s mimoriadne výrazným osobným vkladom jedného z jej členov, Pezinčana Ivana Chudého. Výstava ponúka množstvo artefaktov viazaných na obdobie rokov 1914 – 1918, zberateľské kúsky akými sú vojenské vyznamenania, medaily, odznaky, známky, diplomy, vojenské uniformy a ich súčasti, chladné i palné zbrane.
Hoci boje prvej svetovej vojny naše územie priamo nezasiahli, vojnový konflikt bol všadeprítomný. Jeho prítomnosť v našom meste vnímala každá rodina, ktorej člen bol medzi 400 000 zmobilizovanými vojakmi z územia dnešného Slovenska. Vojakmi, ktorí bojovali, zomierali v dôsledku zranení alebo v zajatí, ktorí zostali trvalo nezvestní či doživotne zmrzačení. Dnes nám ich pripomína päť pomníkov padlým, nachádzajúcich sa v Pezinku, Grinave a na Cajle. Jeden, ten prvý a najstarší, osadený v roku 1915 už medzi nimi nie je. Zachoval sa nám aspoň opis slávnosti, ktorá sprevádzala jeho odhalenie a zopár fotografií. Fragmenty.
Slávnostné odhalenie pomníka sa odohralo 20. septembra 1915 ako spoločná iniciatíva školy záložných dôstojníkov 10. Przemyslovského zboru, ktorá bola v tom čase v meste umiestnená takmer rok a mesta Pezinok, reprezentovaného jeho mešťanostom Jánom Szemannom. Už v skorých predpoludňajších hodinách sa v meste zhromaždilo množstvo divákov. Zrýchleným vlakom z Bratislavy dorazili o pol desiatej pozvaní hostia, medzi ktorými boli bratislavský župan Aurel Bartal, vicežupan Eugen Petöcz, poslanec snemu Gejza Szüllö či generálmajor Laube zastupujúci vojenského náčelníka. Zo susedných miest zavítali svätojurský mešťanosta Július Janoška a hlavný notár Anton Klotzberg, z Modry mešťanosta Pavol Boruta. Hostí na stanici vítali mešťanosta Ján Szemann, hlavný notár Miloš Mikulík, rytier Franz von Meissl, notár Viktor Dušek a v mene školy záložných dôstojníkov kapitán Ferdinand Weiler. Zo stanice boli mestskými kočmi dovezení na radnicu na malé osvieženie. O štvrť na jedenásť pripochodovali za zvukov vojenskej hudby na námestie žiaci záložnej dôstojníckej školy, štátnej ľudovej školy, oddiel vo Svätom Jure umiestneného c.k. delostreleckého pluku a v Čeklísi dislokovaný c.k. zásobovací oddiel. O pol jedenástej sa na bohato zdobenú tribúnu na námestí presunuli hostia. Pri oltári, zriadenom pri bočnom vchode dolného kostola, v tesnej blízkosti pomníka pripraveného na odhalenie, celebroval r.k. farár Žigmund Plathy omšu, počas ktorej vypálili zhromaždení vojaci salvy.
Po skončení omše za vyzváňania zvonov všetkých kostolných veží bez rozdielu konfesie slávnostne odhalili pomník. Následne vojsko opäť vypálilo salvu a hudba zahrala cisársku rakúsku a uhorskú hymnu. Veliteľ školy kapitán Weiler ovenčil pomník a odovzdal ho mestu. Mešťanosta Ján Szeman poznamenal, že Pezinok je prvým mestom v krajine, ktoré svojim hrdinom postavilo pomník. Ubezpečil, že obyvatelia mesta, ktorí ctia spomienku na svojich hrdinov, budú vždy zahŕňať láskou tento im venovaný pomník a budú sa starať o jeho zachovanie. Po skončení dekorovania pomníka za doprovodu kapely zaspieval spevácky zbor rezervnej školy pieseň venovanú pezinským hrdinom. Nasledovali slávnostné príhovory miestnych duchovných, r.k.farára Žigmunda Platthyho, nemeckého ev. farára Wernera Daxera, slovenského ev. farára Júliusa Žarnovického a židovského rabína Josuu Schilla. Slávnosť skončila o dvanástej a hostia sa presunuli k hostincu Zelený strom, kde bol pre nich pripravený banket. Pomník bol dielom viedenského sochára Josefa Josephu (1889 – 1970), ktorý prišiel do školy záložných dôstojníkov zo svojho viedenského ateliéru. Pamätník tvorili ružami a kvetmi zdobený podstavec, štvorcový cementový pilier a na ňom orol rozťahujúci ochranné krídla nad delovou hlavňou a zástavou, držiaci v zobáku vavrínovú ratolesť. Na samotnom pilieri boli umiestnené dve tabule z čierneho mramoru a na hornej trojjazyčné venovanie: Reservno – officirska škola X. sboru padnutým výťazom z Bazinu. 1914 – 1915.
Pomník bol z pôvodného miesta odstránený v roku 1952 v súvislosti s úpravami parku na námestí a „ako nevýznamný bol umiestnený na cintoríne“.

Autor: Petra Pospechová
Zdroj: Pezinčan 9/2018