www.mestskemuzeumpk.sk

Pravek je prvou a najdlhšou etapou ľudských dejín. Rozdeľujeme ho na jednotlivé obdobia (doby) podľa prevládajúceho materiálu, použitého pri výrobe pracovných nástrojov (môžete ich vidieť aj u nás v múzeu). Správne poradie materiálov, z ktorých si naši pravekí predkovia vyrábali nástroje, začínajúc od najstaršieho je:
- drevo, kameň, železo, bronz
- kameň, meď, bronz, železo
- kameň, hlina, bronz, železo
Rozšírenie a zdokonalenie poľnohospodárstva v neolite zabezpečilo ľuďom dostatok potravy. Nadbytočné potraviny si uskladňovali vo veľkých hlinených nádobách nazývaných ... , ktoré zahlbovali do zeme, aby v nich dosiahli a udržali nižšiu teplotu.
- prasleny
- mazanice
- zásobnice
V eneolite (4400 – 2000 pred Kr.) si ľudia stavali svoje príbytky v blízkosti vodných plôch, ktoré poskytovali vlahu pre ich polia a vodu pre stáda zdomácnených zvierat. Takáto dedina sa našla v lokalite Grinava – Dlhé Pole. Ľudia tu bývali v
- malých domoch kruhového pôdorysu z dreva, slamy a hliny s priemerom do 5 m
- dlhých domoch, ktoré tvorili drevené kolové konštrukcie vypletané prútím a omietnuté hlinou s rozmermi do 30 x 10 m
- dlhých domoch, postavených z kameňa, prútia a hliny s rozmermi do 40 x 15 m
Pravekí obyvatelia dnešného Pezinka vyrábali a tvarovali tenkostennú keramiku ručne z hliny. V lokalite Pezinok Lazarna
- sa našla nádoba s prepálenou hlinenou hmotou, v ktorej sa zachovali odtlačky rúk pravekých ľudí staré viac ako 5000 rokov
- sa našli základy pravekej „hrnčiarskej dielne“, ktorá tu fungovala pred 6000 rokmi
- sa našlo zariadenie pripomínajúce hrnčiarsky kruh, staré vyše 3500 rokov
V lokalite Grinava – Dlhé Pole sa nachádzala eneolitická dedina, z ktorej pochádza množstvo nálezov, prezentovaných v mestskom múzeu. Jedným z nich je aj miska s otvorom a sitkovito prederaveným dnom, ktorá mala slúžiť ako
- súčasť tajomných pravekých rituálov a obradov
- súčasť pravekého zariadenia na odšťavovanie lesných plodov
- súčasť destilačného zariadenia
V stredoveku sa na výbežku Malých Karpát, nad dnešnou psychiatrickou nemocnicou, nachádzal/o ....... Jeho výstavba pravdepodobne súvisela s banskými aktivitami grófov zo Svätého Jura a Pezinka.
- kamenný hrad s vežou, ktorý v roku 1271 dobyli vojská Přemysla Otakara II.
- jednoduché opevnenie (Starý zámok I) z drevozemného valu a dubovej palisády alebo hradby
- mestečko banských ťažiarov
Oficiálne počiatky pezinského baníctva siahajú do 14. storočia. Grófi zo Svätého Jura a Pezinka ťažili na svojich majetkoch najmä:
- zlato a striebro
- meď
- antimón
Starý zámok II stál na úzkom skalnatom hrebeni, odkiaľ bolo možné kontrolovať cesty umožňujúce prechod na Záhorie cez Babu alebo sedlo pod Javorinou. Jeho dočasný zánik v závere 13. storočia nám dokazuje
- listina s priamou zmienkou o zániku hrádku
- viacero železných mečov, sekier a kopijí, ktoré sa tu našli
- množstvo železných hrotov šípov z poslednej tretiny 13. storočia, ktoré sa našli v jeho blízkosti
Po zániku Starého zámku II bolo opevnenie obnovené a využívané ako oporný alebo signalizačný bod najneskôr do prelomu 15. a 16. storočia. Z tohto obdobia pochádzajú rôzne kovové predmety, ktoré sa tu našli:
- stredoveké kľúče, železné nožíky, podkovy, klince, ostroha, dverové kovania, kresadlo, chirurgické nástroje, drevorubačská sekera
- stredoveký meč, podkovy, ostrohy
- banícke kladivko, lyžica, čakan a drvidlá rudy
Pezinskí grófi si ako sídlo postavili v 13. storočí v Pezinku kamenný vodný hrad. Mal kruhový pôdorys a opevnenie, ktoré tvorili dva valy a dve vodné priekopy s mostami. V 1. polovici 19. storočia za Františka Pálffyho došlo k
- požiaru, ktorý zničil podstatnú časť stavby
- prestavbe hradu na reprezentatívne sídlo (zámok) a jeho okolie bolo premenené na park s jazierkom
- vysušeniu vodnej priekopy a výstavbe vínnej pivnice
Dnešný farský kostol Nanebovzatia Panny Márie bol postavený v blízkosti vodného hradu pezinských grófov najneskôr začiatkom 14. storočia. V kostole sa nachádzala pohrebná kaplnka pezinských grófov aj druhého manžela Kataríny Pálffyovej, uhorského palatína
- Mikuláša Pálffyho
- Jána Krušiča
- Štefana Illésházyho
Bohatý kostrový hrob nájdený počas výskumu v pezinskom farskom kostole patril niektorému z príslušníkov rodu grófov zo Svätého Jura a Pezinka. Súčasťou hrobu boli ...., ktoré uľahčili jeho datovanie.
- štyri zlaté mince kráľa Žigmunda Luxemburského, vyrazené pred rokom 1427
- torzovite zachované časti brnenia, používaného v druhej polovici 15. storočia
- zvyšky purpurovej textílie, typickej pre poslednú tretinu 14. storočia
Niekdajšia krypta pezinských grófov vo farskom kostole poslúžila v 18. storočí ako hrobka rodiny Rzikovski de Dobrzicz. Predčasne zosnulá dcéra baróna tu bola pochovaná v čierno maľovanej drevenej truhle. V expozícii môžete vidieť:
- časti jej odevu, črievice a drobné šperky
- jej kostru
- časť z jej náhrobného kameňa
Výstavba kamenného opevnenia Pezinka začala krátko po získaní tzv. malého privilégia Mateja II. v roku 1615. Opevnenie ohraničilo jadro mesta približne v tvare písmena D.
- Tvorilo ho 10 bášt a 2 brány
- Tvorilo ho 11 bášt, 3 brány a vodná priekopa.
- Tvorilo ho 12 bášt, 4 brány a vodná priekopa.
S povýšením Pezinka na slobodné kráľovské mesto v roku 1647 za Ferdinanda III. súvisí aj výstavba reprezentatívnej radnice.
- Postavili ju na jedinom voľnom mieste na námestí.
- Vznikla prestavbou chátrajúcej budovy starej radnice.
- Vznikla prestavbou a zlúčením dvoch pôvodne meštianskych domov na dnešnej Štefánikovej ulici a mestského kúpeľa na Potočnej ulici.

Zo zeme

Rozšírenie a zdokonalenie poľnohospodárstva v neolite zabezpečilo ľuďom dostatok potravy. Nadbytočné potraviny si uskladňovali vo veľkých hlinených nádobách nazývaných ... , ktoré zahlbovali do zeme, aby v nich dosiahli a udržali nižšiu teplotu.

V eneolite (4400 – 2000 pred Kr.) si ľudia stavali svoje príbytky v blízkosti vodných plôch, ktoré poskytovali vlahu pre ich polia a vodu pre stáda zdomácnených zvierat. Takáto dedina sa našla v lokalite Grinava – Dlhé Pole. Ľudia tu bývali v

Pravekí obyvatelia dnešného Pezinka vyrábali a tvarovali tenkostennú keramiku ručne z hliny. V lokalite Pezinok Lazarna

V lokalite Grinava – Dlhé Pole sa nachádzala eneolitická dedina, z ktorej pochádza množstvo nálezov, prezentovaných v mestskom múzeu. Jedným z nich je aj miska s otvorom a sitkovito prederaveným dnom, ktorá mala slúžiť ako

V stredoveku sa na výbežku Malých Karpát, nad dnešnou psychiatrickou nemocnicou, nachádzal/o ....... Jeho výstavba pravdepodobne súvisela s banskými aktivitami grófov zo Svätého Jura a Pezinka.

Oficiálne počiatky pezinského baníctva siahajú do 14. storočia. Grófi zo Svätého Jura a Pezinka ťažili na svojich majetkoch najmä:

Starý zámok II stál na úzkom skalnatom hrebeni, odkiaľ bolo možné kontrolovať cesty umožňujúce prechod na Záhorie cez Babu alebo sedlo pod Javorinou. Jeho dočasný zánik v závere 13. storočia nám dokazuje

Po zániku Starého zámku II bolo opevnenie obnovené a využívané ako oporný alebo signalizačný bod najneskôr do prelomu 15. a 16. storočia. Z tohto obdobia pochádzajú rôzne kovové predmety, ktoré sa tu našli:

Pezinskí grófi si ako sídlo postavili v 13. storočí v Pezinku kamenný vodný hrad. Mal kruhový pôdorys a opevnenie, ktoré tvorili dva valy a dve vodné priekopy s mostami. V 1. polovici 19. storočia za Františka Pálffyho došlo k

Dnešný farský kostol Nanebovzatia Panny Márie bol postavený v blízkosti vodného hradu pezinských grófov najneskôr začiatkom 14. storočia. V kostole sa nachádzala pohrebná kaplnka pezinských grófov aj druhého manžela Kataríny Pálffyovej, uhorského palatína

Bohatý kostrový hrob nájdený počas výskumu v pezinskom farskom kostole patril niektorému z príslušníkov rodu grófov zo Svätého Jura a Pezinka. Súčasťou hrobu boli ...., ktoré uľahčili jeho datovanie.

Niekdajšia krypta pezinských grófov vo farskom kostole poslúžila v 18. storočí ako hrobka rodiny Rzikovski de Dobrzicz. Predčasne zosnulá dcéra baróna tu bola pochovaná v čierno maľovanej drevenej truhle. V expozícii môžete vidieť:

Výstavba kamenného opevnenia Pezinka začala krátko po získaní tzv. malého privilégia Mateja II. v roku 1615. Opevnenie ohraničilo jadro mesta približne v tvare písmena D.

S povýšením Pezinka na slobodné kráľovské mesto v roku 1647 za Ferdinanda III. súvisí aj výstavba reprezentatívnej radnice.