Zo zeme

kvíz o minulosti Pezinka, inšpirovaný našou stálou expozíciou


  • Pravek je prvou a najdlhšou etapou ľudských dejín. Rozdeľujeme ho na jednotlivé obdobia (doby) podľa prevládajúceho materiálu, použitého pri výrobe pracovných nástrojov (môžete ich vidieť aj u nás v múzeu). Správne poradie materiálov, z ktorých si naši pravekí predkovia vyrábali nástroje, začínajúc od najstaršieho je:

    • drevo, kameň, železo, bronz
    • kameň, meď, bronz, železo
    • kameň, hlina, bronz, železo
  • Rozšírenie a zdokonalenie poľnohospodárstva v neolite zabezpečilo ľuďom dostatok potravy. Nadbytočné potraviny si uskladňovali vo veľkých hlinených nádobách nazývaných ... , ktoré zahlbovali do zeme, aby v nich dosiahli a udržali nižšiu teplotu.

    • prasleny
    • mazanice
    • zásobnice
  • V eneolite (4400 – 2000 pred Kr.) si ľudia stavali svoje príbytky v blízkosti vodných plôch, ktoré poskytovali vlahu pre ich polia a vodu pre stáda zdomácnených zvierat. Takáto dedina sa našla v lokalite Grinava – Dlhé Pole. Ľudia tu bývali v

    • malých domoch kruhového pôdorysu z dreva, slamy a hliny s priemerom do 5 m
    • dlhých domoch, ktoré tvorili drevené kolové konštrukcie vypletané prútím a omietnuté hlinou s rozmermi do 30 x 10 m
    • dlhých domoch, postavených z kameňa, prútia a hliny s rozmermi do 40 x 15 m
  • Pravekí obyvatelia dnešného Pezinka vyrábali a tvarovali tenkostennú keramiku ručne z hliny. V lokalite Pezinok Lazarna

    • sa našla nádoba s prepálenou hlinenou hmotou, v ktorej sa zachovali odtlačky rúk pravekých ľudí staré viac ako 5000 rokov
    • sa našli základy pravekej „hrnčiarskej dielne“, ktorá tu fungovala pred 6000 rokmi
    • sa našlo zariadenie pripomínajúce hrnčiarsky kruh, staré vyše 3500 rokov
  • V lokalite Grinava – Dlhé Pole sa nachádzala eneolitická dedina, z ktorej pochádza množstvo nálezov, prezentovaných v mestskom múzeu. Jedným z nich je aj miska s otvorom a sitkovito prederaveným dnom, ktorá mala slúžiť ako

    • súčasť tajomných pravekých rituálov a obradov
    • súčasť pravekého zariadenia na odšťavovanie lesných plodov
    • súčasť destilačného zariadenia
  • V stredoveku sa na výbežku Malých Karpát, nad dnešnou psychiatrickou nemocnicou, nachádzal/o ....... Jeho výstavba pravdepodobne súvisela s banskými aktivitami grófov zo Svätého Jura a Pezinka.

    • kamenný hrad s vežou, ktorý v roku 1271 dobyli vojská Přemysla Otakara II.
    • jednoduché opevnenie (Starý zámok I) z drevozemného valu a dubovej palisády alebo hradby
    • mestečko banských ťažiarov
  • Oficiálne počiatky pezinského baníctva siahajú do 14. storočia. Grófi zo Svätého Jura a Pezinka ťažili na svojich majetkoch najmä:

    • zlato a striebro
    • meď
    • antimón
  • Starý zámok II stál na úzkom skalnatom hrebeni, odkiaľ bolo možné kontrolovať cesty umožňujúce prechod na Záhorie cez Babu alebo sedlo pod Javorinou. Jeho dočasný zánik v závere 13. storočia nám dokazuje

    • listina s priamou zmienkou o zániku hrádku
    • viacero železných mečov, sekier a kopijí, ktoré sa tu našli
    • množstvo železných hrotov šípov z poslednej tretiny 13. storočia, ktoré sa našli v jeho blízkosti
  • Po zániku Starého zámku II bolo opevnenie obnovené a využívané ako oporný alebo signalizačný bod najneskôr do prelomu 15. a 16. storočia. Z tohto obdobia pochádzajú rôzne kovové predmety, ktoré sa tu našli:

    • stredoveké kľúče, železné nožíky, podkovy, klince, ostroha, dverové kovania, kresadlo, chirurgické nástroje, drevorubačská sekera
    • stredoveký meč, podkovy, ostrohy
    • banícke kladivko, lyžica, čakan a drvidlá rudy
  • Pezinskí grófi si ako sídlo postavili v 13. storočí v Pezinku kamenný vodný hrad. Mal kruhový pôdorys a opevnenie, ktoré tvorili dva valy a dve vodné priekopy s mostami. V 1. polovici 19. storočia za Františka Pálffyho došlo k

    • požiaru, ktorý zničil podstatnú časť stavby
    • prestavbe hradu na reprezentatívne sídlo (zámok) a jeho okolie bolo premenené na park s jazierkom
    • vysušeniu vodnej priekopy a výstavbe vínnej pivnice
  • Dnešný farský kostol Nanebovzatia Panny Márie bol postavený v blízkosti vodného hradu pezinských grófov najneskôr začiatkom 14. storočia. V kostole sa nachádzala pohrebná kaplnka pezinských grófov aj druhého manžela Kataríny Pálffyovej, uhorského palatína

    • Mikuláša Pálffyho
    • Jána Krušiča
    • Štefana Illésházyho
  • Bohatý kostrový hrob nájdený počas výskumu v pezinskom farskom kostole patril niektorému z príslušníkov rodu grófov zo Svätého Jura a Pezinka. Súčasťou hrobu boli ...., ktoré uľahčili jeho datovanie.

    • štyri zlaté mince kráľa Žigmunda Luxemburského, vyrazené pred rokom 1427
    • torzovite zachované časti brnenia, používaného v druhej polovici 15. storočia
    • zvyšky purpurovej textílie, typickej pre poslednú tretinu 14. storočia
  • Niekdajšia krypta pezinských grófov vo farskom kostole poslúžila v 18. storočí ako hrobka rodiny Rzikovski de Dobrzicz. Predčasne zosnulá dcéra baróna tu bola pochovaná v čierno maľovanej drevenej truhle. V expozícii môžete vidieť:

    • časti jej odevu, črievice a drobné šperky
    • jej kostru
    • časť z jej náhrobného kameňa
  • Výstavba kamenného opevnenia Pezinka začala krátko po získaní tzv. malého privilégia Mateja II. v roku 1615. Opevnenie ohraničilo jadro mesta približne v tvare písmena D.

    • Tvorilo ho 10 bášt a 2 brány
    • Tvorilo ho 11 bášt, 3 brány a vodná priekopa.
    • Tvorilo ho 12 bášt, 4 brány a vodná priekopa.
  • S povýšením Pezinka na slobodné kráľovské mesto v roku 1647 za Ferdinanda III. súvisí aj výstavba reprezentatívnej radnice.

    • Postavili ju na jedinom voľnom mieste na námestí.
    • Vznikla prestavbou chátrajúcej budovy starej radnice.
    • Vznikla prestavbou a zlúčením dvoch pôvodne meštianskych domov na dnešnej Štefánikovej ulici a mestského kúpeľa na Potočnej ulici.
ODOSLAŤ