Milí priatelia,
v súvislosti s aktuálnou situáciou, žiaľ,
od soboty 19. 12. zatvárame pre verejnosť naše múzeum.
O opätovnom otvorení vás budeme informovať.
Ďakujeme za pochopenie.

Orzsághova chata na Babe

Turistická chata na pezinskej Babe vedľa serpentínovej horskej cesty spájajúcej Pezinok s Malackami bola postavená v roku 1936. Inšpiráciou k tomuto kroku bola snaha o podporu a rozvoj turistického ruchu.  Náklady na výstavbu, ktoré sa vyšplhali na 428 000 Kčs, hradilo mesto Pezinok za podpory krajinského výboru a mesta Bratislava. Chata zodpovedala dobovým predstavám komfortu, ktorého súčasťou bolo ústredné kúrenie, telefón, elektrické osvetlenie, teplá a studená voda. Stavbu projektoval architekt Kríž, realizoval staviteľ Alexander Pflügler z Piešťan. Dňa 17. októbra 1936 bola chata na Babe slávnostné otvorená. Pomenovaná bola podľa krajinského prezidenta[1] Jozefa Országha a jej prvou nájomníčkou sa stala Anna Ossková, dcéra majiteľa hotela v Novom Smokovci. Ján Ossko bol v období 1. ČSR známy obchodník a nájomník viacerých turistických zariadení v Tatrách (napr. chaty pri Popradskom plese, reštaurácie vo vile Jiskra Štrbské pleso, hotela Tatra v Poprade), v roku 1930 – 1931 postavil v Novom Smokovci Park hotel. Práve s menom Jána Osska sú spojené udalosti, ktorých priebeh zaznamenala vo svojom hlásení Žandárska stanica v Pezinku. 

Dňa 19. mája 1944 vypukol na dvojposchodovej Országhovej chate „Baba“ požiar, ktorý zachvátil a zničil vrch budovy a druhé poschodie. Vyšetrovaním sa  podarilo zistiť príčinu požiaru. Spôsobilo ho údenie slaniny v cylindrovom komíne hotela. V uvedený deň údil Ján Ossko drevenými pilinami slaninu. Piliny, ktoré boli príliš blízko pri nej sa vznietili nasiaknuté vytápajúcou sa masťou. Plameň prešiel štrbinami v komíne do priamo susediaceho priestoru, v ktorom sa nachádzala nádrž na vodu, izolovaná proti zamrznutiu drevenými pilinami. Od týchto sa zapálila rovná terasovitá strecha krytá plechom. Pod plechom boli dvoma radmi priečne položené drevené stĺpy a medzi nimi nabíjané drevené piliny vo výške asi 70 – 80 cm, ktoré mali slúžiť ako izolácia.

Podľa výpovedí Osskových zamestnancov, učňa Jozefa Badikulu a pomocníka Jána Vierika, vznikol požiar o 14. hodine 19. mája 1944. Tento sa im podarilo uhasiť a Ossko presvedčený, že oheň úplne uhasili a keďže škoda bola veľmi malá, o udalosti neinformoval ani žandárstvo ani mesto Pezinok ako majiteľa. Krátko po polnoci zobudil chyžnú Máriu Belanovú praskot ohňa. Tá spozorujúc horiacu strechu zalarmovala osadenstvo chaty. Ján Ossko, keď videl, že so svojimi zamestnancami požiar neuhasí, pokúsil sa neúspešne telefonicky privolať pomoc hasičov z Perneku i Pezinka. Následne vyslal  po pomoc jedného zamestnanca do Perneka a druhého do Pezinka. K požiaru sa dostavilo 12 mužov z dobrovoľného hasičského zboru v Perneku, 15 dobrovoľní hasiči z Pezinka, ako aj 11 vojakov z pracovného práporu 1 z Pezinka. Horiace piliny a priečne trámy pod plechom rovnej strechy pri ich príchode stále horeli a nešli uhasiť vodou. Povala druhého poschodia zhorela a oheň ohrozoval aj prvé poschodie. Privolaní vojaci preto strhli prinitovaný a zaletovaný plech strechy a piliny, ktoré neboli zhorené, vyhádzali lopatami do trávy okolo chaty. Vďaka tomu sa o 11. hodine dňa 20. mája 1944 podarilo oheň uhasiť.

Za hlavnú príčinu požiaru bola označená izolácia rovnej strechy pilinami a jej obitie plechom. Podľa Jána Osska vznikol rovnakým spôsobom na rovnakom mieste požiar aj v rokoch 1941 a 1942 a v oboch prípadoch sa ho podarilo zlikvidovať. Preto spočiatku nehlásil ani tretí prípad v presvedčení, že čo podarilo už dvakrát uhasiť, podarí sa i tretí raz. Ossko pritom nevedel, že pod celou strechou sú piliny ako izolácia a že tieto pod plechom tlejú resp. nepozorovane horia. Na svoje ospravedlnenie pri vyšetrovaní dodal, že keby si bol toho vedomý, prijal by včas lepšie a účinnejšie opatrenia. Ako obranu tiež uviedol, že požiar, ktorý vznikol v roku 1941 hlásil mestu, ktoré však nereagovalo.

Škodu spôsobenú požiarom na Országhovej chate, ktorá bola majetkom mesta, vyčíslili na 100 000 slovenských korún a bola krytá poistením v Slovenskej poisťovni Bratislava vo výške 275 000 korún.

Predpokladáme, že práve požiar v roku 1944 bol dôvodom stavebnej úpravy chaty, ktorej výsledkom bola nová sedlová strecha druhého poschodia.

Pre zaujímavosť ešte dodáme, že v auguste  1947 predalo mesto Országhovu chatu na Babe za 140 000 Kčs Karolovi Krchňavému. Viazala sa na ňu výčapnícka a hostinská koncesia, ktorú si chata udržala aj po jej začlenení do novovzniknutého komunálneho podniku mesta v roku 1949. O rok neskôr prevzal správu nad chatou hospodársky kombinát komunálneho podniku

 

[1] V rokoch 1928 – 1939 sa územie Československej republiky územno-správne delilo na 4 krajiny / zeme, spravované Krajinskými úradmi na čele s krajinskými prezidentmi. Tí boli najvyššími úradníkmi, podriadenými ministrovi vnútra. Do funkcie ich menoval československý prezident.

Autor: Petra Pospechová
Zdroj: Pezinčan