O pezinských požiaroch III
Nešťastia v podobe požiarov sa Pezinku nevyhýbali ani v 20. storočí. Jeden z najničivejších zasiahol mesto večer 3. apríla 1938. Požiar vypukol v mestskej stodole na Bernolákovej ulici. Pravdepodobne ho spôsobili iskry vyletujúce z niektorého z okolitých komínov. V ten deň bola víchrica a silný vietor ich odvial do neďalekej mestskej stodoly. V nej bolo uskladnené seno, slama a dosky, a tak bola pohroma rýchlo na svete. Požiar vypukol okolo 19. hodiny. Silný severozápadný vietor a sucho spôsobili, že sa rýchlo rozšíril na okolité budovy. Zakrátko horeli domy na Bernolákovej, Svätojurskej (dnes Bratislavská ulica) a Wieserovej ulici (dnes Jesenského ulica). Postupujúci oheň vyvolal u obyvateľov zmätok a paniku. Do záchrannej akcie boli povolané miestne aj okolité dobrovoľné hasičské zbory, ako aj pomocné zbory z Bratislavy a okolia:
„Na miesto požiaru dostavily sa miestne a okolité dobrovoľné hasičské sbory, ďalej pomocné sbory z Bratislavy a širšieho okolia, celkom 16 hasičských sborov so 16 motorovými a 7 ručnými striekačkami a so 268 hasičmi, a to: Pezinok: 2 motorové a 1 ručná striekačka, Modra: 2 motorové striekačky, Bratislava: 5 motorové striekačky, ďalej Trnava, Malacky, Senec, Grinava, Petržalka a Limbach po jednej motorovej striekačke, Švansbach, Slovenský Grob, Svätý Jur, Trlinok, Kučisdorf a Cajla po jednej ručnej striekačke. Krizerova teheľna s jednou motorovou striekačkou. Z počiatku bol nedostatok vody, ale vypustením rybníku v mestskom parku, bolo tomuto nedostatku odpomožené. K požiaru dostavila sa tiež vojenská pomocná asistencia náhradného prápora pešieho pluku 39 v Pezinku v počte 18 mužov.“
Spoločným úsilím a po zmiernení víchrice sa večer o pol jedenástej podarilo zamedziť rozširovaniu požiaru. Úplne ho dokázali lokalizovať o polnoci. Avšak ešte na druhý deň o 3. hodine museli opäť povolať hasičský zbor z Kriserovej tehelne, lebo oheň sa znovu vznietil v dome Márie Gschwantnerovej na Wieserovej ulici. 
Nasledujúce dni začalo odstraňovanie a spisovanie škôd spôsobených požiarom. Zo súpisu týchto škôd sa dozvedáme, že okrem mestského majetku, požiar poškodil, či už hnuteľný alebo nehnuteľný majetok tridsiatich Pezinčanov. Celková škoda presiahla hodnotu 317 000 korún, z čoho takmer 81 000 korún predstavovala ujma na hnuteľnom majetku. Rozsah strát bol rôzny, oheň niektorých Pezinčanov pripravil o zásoby dreva, obilia či slamy, hlásili sa aj ujmy na hospodárskom náradí a nástrojoch, šatstve aj domácich zvieratách. Najzávažnejšie materiálne škody sa dotýkali obydlí, ktoré oheň viac či menej znehodnotil. Najväčšiu škodu zaznamenali u vinohradníka Karla Šteberlu z Wieserovej ulice č. 15, ktorý v dôsledku poškodenia domu, strechy a škôd na obilí a domácich zvieratách utrpel ujmu takmer 28 000 korún. Nasledovali ho vinohradníci Kristína Everlingová z Wieserovej 10, Samuel Gschwantner z Wieserovej 11 a Ondrej Noga z Bernolákovej 15, ktorých celkové škody sa pohybovali v rozmedzí 22 000 – 23 000 korún. Oheň, ktorý sa rozhorel v mestskej stodole, zasiahol aj ďalší objekt patriaci mestu. Mesto pri požiari utrpelo ujmu vyše 27 000 korún. Za šťastie v nešťastí môžeme považovať to, že väčšina poškodených mala poistené aspoň svoje domy, nepoistené boli zväčša rôzne hnuteľnosti, o ktoré pri požiari prišli. Okrem poistného mala zmierniť straty, ktoré utrpeli, aj zbierka medzi miestnym obyvateľstvom a príspevky od mesta, Československého červeného kríža či majiteľa tehelne Štefana Krisera a ďalších jednotlivcov.
Okrem materiálnych škôd sa pri požiari zranilo deväť osôb a dve ženy počas neho prišli o život. Jednou z nich bola 69 ročná vdova po obuvníkovi Amália Demovičová, ktorá bývala v dome na Bernolákovej ulici č. 2. Tá sa po uhasení požiaru v jej dome vrátila do obytnej miestnosti, kde ju pravdepodobne omámil dym a upadla do bezvedomia. Našli ju ešte v ten večer o 22:45. Doktor Ján Grün sa ju pokúšal oživovať, avšak už jej nedokázal pomôcť. Druhou obeťou požiaru bola 59 ročná trhovníčka a zelinárka Mária Speváková, ktorú objavili na druhý deň o 4. hodine v jej byte na Wieserovej ulici č. 15. Aj ona sa po lokalizovaní požiaru vrátila domov, čo sa jej stalo osudným. V tme sa pravdepodobne potkla a spadla, pričom sa udrela o šamlík. V dôsledku toho upadla do bezvedomia a udusila sa dymom.
Aj tento požiar potvrdil, že k nešťastiu stačí málo. Následné požiarnopolicajné prehliadky, ktoré prebiehali najmä u obchodníkov a spracovateľov dreva poukázali na to, že protipožiarna ochrana bola v tom čase ešte značne podhodnotená. Väčšina obchodníkov bola za nedodržiavanie opatrení pokutovaná. Chýbali im lapače iskier, na dvoroch mali uskladnené nadmerné množstvo horľavých materiálov (drevo, piliny), prípadne ich uskladňovali v blízkosti susedných domov, nemali dostatočné zásoby vody a pod. To všetko boli nedostatky, ktoré mohli mať v prípade ďalšieho požiaru katastrofálne následky.
Autor: Helena Markusková
Zdroj: Pezinčan 5/2018