Milí návštevníci, Mestské múzeum v Pezinku je do odvolania zatvorené.
Ďakujeme za pochopenie.

Nedopovedané príbehy - Linkovci

Rodinu Linkovcov evidujeme v Pezinku až v posledných rokoch 19. storočia. Móric Link (*okolo 1857 – † 30.3.1933), obchodník z Topoľčian, sa 20. augusta 1888 oženil s dcérou miestneho krajčíra Bernarda Deutscha Amáliou (*14.5.1861). Nasledujúci rok sa v Pezinku Móric natrvalo usadil. Manželom sa narodilo päť detí – Tereza (*16.9.1889), Helena (*7.4.1893 – † KT), Bernard (*14.11.1894), Max (*28.2.1896 – † 31.12.1920) a Fridrich (*22.1.1898 – † 25.6.1942 KT).  V roku 1911 Amália požiadala o oprávnenie na obchod s cukrovinkami a ovocím, ktoré chcela predávať v jednej z obchodných miestností na prízemí starej radnice. Priestory prevzala po dedičoch Žanety Rosenthalovej. Rodina nemala žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok a žila len z toho, čo sa im podarilo zarobiť, preto chcel Móric v roku 1913 umiestniť syna Bernarda do viedenského domova pre chlapcov, kde by ho zadarmo vychovávali a vzdelávali.

Počas prvej svetovej vojny ich ďalší syn Max narukoval k 13. honvédskemu pluku. Dostal sa do ruského zajatia, z ktorého sa už nevrátil. V novembri 1918 rodinu azda postihli aj nepokoje, ktoré v meste vypukli. Naznačuje to Amáliina žiadosť o opätovné vydanie živnostenského listu, ktorého originál sa jej stratil počas prevratu v roku 1918. O rok neskôr začal Móric prevádzkovať podomový obchod. V roku 1921 požiadal o povolenie na podomový obchod s galantérnym tovarom, nádobami a handrami a zároveň o povolenie prevádzať obchod na voze s jedným koňom s pomocou dvoch podomových pomocníkov. Obchodu so strižným tovarom a látkami sa v období rokov 1920 – 1921 venoval aj jeho syn Bernard. Dcéra Helena sa 11. júna 1914 vydala za Hermanna Freiera (*7.6.1890 – † KT) z Rumunska, ktorý žil v Pezinku od mája 1914 a prevádzkoval tu krajčírske remeslo.

Ďalšie údaje o rodine Linkovcov sú už len útržkovité. V roku 1933 Amália ovdovela, keď jej manžel vo veku 76 rokov zomrel. V roku 1942 žila aj s dcérou Terezou v dome na Šancovej 4, pričom ani jedna z nich nepracovala. V nasledujúcich mesiacoch boli takmer všetci členovia rodiny deportovaní do koncentračných táborov, odkiaľ sa už nik do Pezinka nevrátil. Otázny ostáva osud Bernarda, ktorý sa nám zatiaľ nepodarilo odhaliť. 81-ročnú Amáliu aj s Terezou 3. júla 1942 odviezli do koncentračného tábora Auschwitz, kde obe zahynuli. Vzhľadom na Amáliin vysoký vek nemôžme pochybovať o tom, aký krutý skon túto ženu čakal. Na smrť v plynových komorách poslali nacisti každého, kto podľa nich nemal dosť síl na výkon fyzicky náročnej práce.

V Auschwitzi zahynul aj najmladší potomok Amálie a Mórica Fridrich. Jeho smrť evidujú s dátumom 25. jún 1942. V tábore zomrela aj Amáliina druhá dcéra Helena spolu s manželom Hermannom Freierom a piatimi deťmi Rozou (*25.5.1919), René (*1.2.1921), Adolfom (*29.1.1923), Eugenom (*16.5.1927), Jozefínou (*23.10.1928). Ich úmrtie pre Jad Vašem potvrdila ich jediná preživšia dcéra Frida, ktorá včas emigrovala do Palestíny. Tá sa počas vojnových rokov snažila s rodinou na Slovensku udržiavať pravidelný, i keď veľmi skromný kontakt sprostredkovávaný Červeným krížom. Do niekoľkých slov vtesnaná správa o živote a smrti.

Frida Fellnerová starej mame Amálii Linkovej: „Sme zdraví a v poriadku. Od rodičov a súrodencov žiadne správy. Pošlite správu o všetkých, kde sú, čo robia, či pracujú. Všetko dobré, pozdravujeme a bozkávame.“ (25.7.1942) 

Frida Amálii Linkovej: „Narodilo sa mi zdravé dievčatko, volá sa Ruthi, som úplne zdravá, aj dieťa. Daj vedieť rodičom, tete. Pošli správu, čo všetci robia.“ (25.9.1942)                                                         

Jenny Rosenthalová (sesternica z Bratislavy) Fride: „Blahoželám k narodeniu Ruthi. Tvoja rodina bola vysťahovaná, ani o Herbertových rodičoch žiadne správy. Nech nám on aj Karl napíšu. Srdečne pozdravujem.“ (29.10.1942)

Frida Amálii Linkovej: „Pošlite správu, o starej mame, mame, otcovi, súrodencoch, tete. Ich adresu, čo robia, či sú spolu. My sme zdraví, máme malú dcérku.“ (24.11.1942)

Frida Amálii Linkovej: „Už dlhšie žiadne správy, napíšte čo je s rodičmi, súrodencami, tetou. My sme zdraví, rovnako naša dcéra. Robíme si veľké starosti. Zdravíme, bozkávame a všetko dobré.“ (30.4.1943)

Bratislava, Slovenský Čerený kríž: „Link Amália... bola 3.7.1942 vysťahovaná zo Slovenska. Napriek oznámeniu v Úradných novinách Ústredne Židov sa neprihlásili žiadni príbuzní, preto retour.“ (23.9.1943)

Sesternica Jenny Rosenthalová: „Celá rodina vysťahovaná, žiaľ žiadne správy. Píšte naďalej. Ako sa má Ruthi? Herbert, Karl píšte! Počuli ste niečo o Lisl?“

Sesternica Jenny Rosenthalová: „Žiaľ, celá rodina minulý rok vysťahovaná, bez správ od nich, aj Herbertovi, Karliho rodičia, príbuzní. Píšte každý mesiac.“ (28.6.1943)

Autor: Helena Markusková - Petra Pospechová
Zdroj: Pezinčan 04/2019