Inventáre Pezinského hradu z rokov 1574 a 1586

Pezinský hrad (neskôr prestavaný na zámok) dali postaviť predstavitelia rodu grófov zo Svätého Jura a Pezinka v priebehu 2. polovice 13. storočia. Po vymretí rodu v roku 1543 prebrali Pezinské panstvo s hradom postupne viacerí záložní majitelia. Tí prebudovali hrad s dôrazom na hospodárske účely. Prvý zachovaný opis Pezinského vodného hradu pochádza z roku 1425. Pezinský hrad vtedy pozostával z vnútorného a vonkajšieho hradu. Vnútorný areál bol pravdepodobne obdĺžnikového tvaru. Nachádzali sa v ňom obytné miestnosti zemepána a jeho manželky, kuchyňa, budova pekára s komorami, studňa a miestnosti šafára. Vstup do vnútorného hradu chránila hlavná brána, nad ktorou sa týčila jediná mohutná kamenná veža. Stavby vnútorného areálu boli vybudované z kameňa a tiahli sa pozdĺž severného a južného múru, čiže popri dlhších stranách obdĺžnika.

Zaujímavosťou v rámci stavby hradu bola skutočnosť, že vnútorný a vonkajší areál bol osobitne chránený mohutnými priekopami, nad ktorými boli dva spojovacie mosty. Vonkajší most sa nachádzal v severnej časti hradu nad prvou priekopou a vnútorný bol pred vstupnou bránou vnútorného hradu na západnej strane (rovnako ako dnes). Priekopy naplňovala voda z ľavého ramena potoka zvaného Bystrica (Bystric – dnes Blatina). Vonkajšiu bránu chránila hranolová veža postavená na strednom vale s akýmsi predbráním. Vonkajší múr hradu pripojený k hlavnému múru, ľudovo zvaný parkán (zwinger), pozostával s najväčšou pravdepodobnosťou tiež z kameňa. Nad bránou a pri nej sa nachádzali miestnosti pre strážcov. Podľa všetkého boli oba mosty zdvíhacie, aby sa v prípade nebezpečenstva zamedzil prechod do hradu ponad priekopy. Medzi oboma vstupmi bol stredný val približne kruhového tvaru, na ktorom sa rozprestieralo vonkajšie nádvorie. Tu sa nachádzali hospodárske budovy, stajne a ohrada pre kone zvaná plank vyrobená z dosiek (nem. die Planke = doska).

Ďalšie opisy či inventáre hradu pochádzajú zo 16. storočia. Zariadenie a podobu hradu v tomto období nám približujú dva zachované pramene. Prvý dokument spísal v nemčine 12. decembra 1574 kapitán Stupavy Tomáš Diettrich, Ján Jedelhauser, Ján Dreschden starší a kapitán jazdy v Stupave Baltazár Omolkhris? (ťažko čitateľné priezvisko). Dôvodom tohto právneho aktu bola smrť dovtedajšieho pezinského zemepána Ecka zo Salmu († 7. septembra 1574) a následné prepadnutie jeho majetku v prospech kráľovskej koruny. Druhý inventár z 1. decembra 1586 spísal či aspoň nadiktoval pravdepodobne sám šafár (hospodársky správca) Pezinského hradu. Tento inventár je napísaný po maďarsky, jeho text je obsiahlejší a detailnejší, ale chýba časť so súpisom množstva skladovaného vína. Pri tomto inventári je otázny aj dôvod jeho spísania, keďže vtedajší majitelia Pezinského panstva Štefan Ilešházi a jeho manželka Katarína Pálfiová boli v tom čase nažive. Obidva inventáre môžeme považovať za cenné zdroje pre poznanie hmotnej kultúry raného novoveku, približujú nám hradný mobiliár, množstvo a rozmanitosť hospodárskych zvierat, skladovaných a pestovaných plodín. Čitateľ si tak môže utvoriť konkrétnejší obraz o  fungovaní hospodárskeho života na hrade.                                                   

Vzhľadom na množstvo údajov v oboch inventároch sme sa rozhodli v texte prezentovať tie, ktoré sa viažu k rovnakým miestnostiam hradu a majetkom nachádzajúcim sa mimo neho (salaš, majer a panské domy v Pezinku), a pre lepšiu názornosť a možnosť porovnania ich uvádzame za sebou. V druhej časti článku sme spracovali heslár, ktorý približuje jednotlivé termíny z inventárov a doplňuje tak obraz každodenného života na Pezinskom hrade.

Miery a váhy vyskytujúce sa v texte (zaokrúhlene na dve desatinné miesta):

merica (bratislavská/pezinská) = 1 okov – 54,3 l

mut = 30 meríc – 1 629 l

pinta = 1,7 l

žajdlík = 0,42 l

libra (viedenská) = 0,56 kg

Z miestností, ktoré sa nachádzali vo vonkajšom hradnom areáli, nám oba inventáre bližšie popisujú dom, ktorý využívali strážcovia (drábi) nachádzajúci sa pri zwingeri (parkán), väzenské cely, hospodárske budovy a debnársku dielňu. Vo vnútornom hrade to boli priestory, ktoré slúžili pre šafára, pekárov či pisára. Nájdeme tu tiež zmienky o kaplnke s klenbou, kuchyni, sklade čistého prestierania či izbách, ktoré slúžili pre zemepána a jeho rodinu.

V roku 1574 sa v dome strážcov (drábov) pri zwingeri nachádzali 2 korytá, široká motyka, 2 malé motyky, dvojzubec, rýľ, šintovacia motyka, 3 ramenné nosidlá na nosenie vody okované železnými slučkami, 3 sudy na ryby a nechýbali tu ani 4 železné okovy a 6 húň na kone a tovar. Aj v roku 1586 sa tu nachádzali rôzne nástroje (4 rýle, 4 čakany/motyky na vykopávanie stromov a kamenia, široká motyka, 12 nových hrabieľ, 3 staré hrable), ale aj stôl, 2 staré zámky na bráne, 2 zámky na vonkajšej bráne, 2 okovy s reťazou na nohy a 5 želiez na nohy. Pre účely obrany bolo k dispozícii 1 malé mažiarové delo pri bráne a ďalšie mažiarové delo v miestnosti vedľa domu strážcov.

V ďalšom popisovanom priestore – vo väzenských celách - bolo v roku 1574 len 8 nádob jedlého oleja a akési tyče na zahaknutie mäsa. V roku 1586 tu možno nájsť inventár, ktorý skôr zodpovedal účelu daných priestorov. Boli tu železá na krk (6), putá/okovy (5 až 7), 2 zámky na kladu, 2 zámky na okovy, stará železná reťaz, starý zámok na zamknutie okovov, ktoré sa väzneným dávali na nohy a 2 zámky, ktoré slúžili na uzamknutie dverí žalára.

V miestnostiach, ktoré využívali debnári sa v prvom rade nachádzali rozmanité debnárske nástroje, ale aj hotové produkty ich práce. Ich výpočet je pomerne obsiahly, v roku 1574 by sme tu našli: 12 veľkých a malých hotových sudov, 39 veľkých a malých spolovice hotových sudov, 4 súdky, stôl, posteľ, 1 veľký a 2 malé matrace, huňu, pracovný stôl, 2 plachty na seno, štiepačku s príslušenstvom, 4 siete, pílku, 1 železné a 2 drevené kružidlá, debnársku pílku, široký ručný hák, 5 obručových nožov, 3 hune, kliešte, tesársku sekeru, 3 zdvíhače obručí, dláto, zdvihák, 3 kade a 2 železné kade. V roku 1586 tu bolo: 35 sudov, 2 prázdne sudy na víno na kolesách, nový povraz na ťahanie vedier, 5 debnárskych nožov s rukoväťou, obojstranný nôž, 2 pílky s rúčkou, pílka bez železnej rúčky, 1 vrták, 2 čapy k vrtáku, 3 šablóny, 3 staré hoblíky, 2 železné závažia, železný pohár s uškom, 2 železné obruče s násadou, debnársky nôž, sekeru na vyrezávanie, vrták, 2 malé vrtáky s rúčkou, prútie, železná forma na klince/kliny, 4 náradia na výrobu dna sudov a malý hoblík s hákom. Okrem debnárskych výrobkov a nástrojov sa tu našiel aj 1 sud na kolesách naplnený druhákom. Takéto sudy sa kvôli svojmu plochému tvaru často používali na prepravu vín.               

V pivnici na otruby by sme v roku 1574 našli 2 sudy kapusty, ako aj 14 väčších a menších zámkov, pričom polovica z nich bola z väznice a pivnice a tiež 40 nádob otrúb. V roku 1586 je táto pivnica pomenovaná ako vínna pivnica na druhák, napriek tomu tu vtedy skladovali len 3 a ½ suda kapusty a starý medený kotol.

Na hrade sa tiež nachádzali priestory, ktoré využíval pekár, čomu zodpovedalo aj ich vybavenie v oboch zdokumentovaných obdobiach. V roku 1574 tu bolo koryto na pečenie so železnou obrubou, doska na miesenie, malý žochtár, okovaný tretinový šaflík, 3 bečky, ľanové plátno, 2 sitá na múku, 12 nakopených vriec, bratislavská merica, sekera na drevo, zámok, 8 prepraviek, kýbeľ s uchom, 2 ramenné nosidlá, dlhý stôl, šaflík, kotlík, cínový mažiar s tĺčikom, veľká noša a truhlica. Podľa inventára z roku 1586 boli u pekára: stôl, staré a nové koryto na miesenie, stará kaďa, 2 misy o veľkosti polovice suda, fertáľový šaflík na miešanie kvásku, staré vedro na maslo, 2 drevené džbány na nosenie vody, putňa na nosenie múky, veľká sekera, mlynský kameň na mletie soli, zabíjačková stolička, matrac pre debnárov, 2 väčšie a 1 malá prikrývka u debnárov, prikrývka pri peci, 3 sitá, 3 dlhé šatky na zabalenie bochníka chleba, 7 dosiek pod bochníky a medený kotlík pri peci.

Pri vnútornej bráne bol situovaný dom šafára, teda hospodárskeho správcu panstva. V roku 1574 sa v dome šafára nachádzalo železné cedidlo, železná holba, malé cedidlo, bubon, 5 drevených vidiel, 1 ramenné nosidlá na vodu, ražeň, truhlica (skrinka), nôž na drevo, železný lampáš a 3 fúriky. O dvanásť rokov neskôr sme tu mohli nájsť starý plech na pečenie, 2 korytá s nasolenou slaninou, skriňu s maslom, putňu, 1 vedro masla, ½ vedra kravského masla, 2 polovičné vedrá ovčieho masla, 2 prázdne vedrá na maslo, sud (átalag) s vareným muštom, sud (átalag) egrešov, 4 fľašky s citrónmi, sud (átalag) s olejom, medenú nádobu na olej, železnú mrežu na okno, 7 vriec, sekáč na mäso, medené vedro, novú železnú reťaz, starú debnu a plachtu. Z týchto informácií je zaujímavá najmä zmienka o citrónoch, ktoré sa v našom geografickom priestore nepestovali, a preto sa museli dovážať, čo sa odzrkadlilo aj na ich cene.

V ďalšej tzv. šafárovej miestnosti by sme v roku 1574 okrem typického zariadenia ako 2 postele, biela truhlica  s plátnom, 2 staré almary (z toho 1 so zásuvkou) a malý okrúhly stolík, našli aj dereš, 6 merných nádob (lodní), dlhé lano, 2 hrnce masti, 4 kotlíky na drvenie, 4 papiere, 9 malých nádob na sušené ovocie a siahu všelijakých semien na pestovanie v záhrade, značkovadlo (ciachovadlo) na vypaľovanie značiek koňom, značkovadlo (ciachovadlo) na označenie dreveného riadu, 3 postroje na ovce, česačku na ľan, 40 drevených tanierov, držiak na výrobu sviečok na 10 (viedenských) libier žltého vosku (asi 5,6 kg) a hrniec medu. Osobitne je vymenované náradie u záhradníka, ktoré predstavovala 1 motyka na kyprenie zeme, ďalej široká motyka, zlomená motyka, malá motyka, krompáč (čakan), 2 šaflíky, 1 ramenný nosič na vodu, putňa a 10 debien orezanej cibule a cesnaku.    

Aj v roku 1586 bol inventár šafárovej miestnosti podobne rozmanitý. Nachádzali sa tu stôl, lôžko, 3 sedliacke obrusy, medený svietnik, stará biela debna, stolička s operadlom, až 70 záhradných motýk, 4 široké hrable, 1 čakan, 3 a ½ tehliarskej motyky, 4 železné formy na tehly, kosa s poriskom, 3 nové súdky s objemom 1 okov, železné vedro k studni, 6 vidiel s tromi hrotmi, 15 zväzkov železného plechu, stará a nová lyžica, malé cedidlo, šaflík priesad cibule a repy/mrkvy, 3 nové vedrá na maslo, 2 korýtka, vizír, 2 lopaty, 13 nových drevených tanierov, stredný železný ražeň, 3 značkovadlá (ciachovadlá) na dobytok a 1 sedliacka debna.

V inventároch sa ďalej spomína šafárov dom nachádzajúci sa vedľa kuchyne, v ktorom bolo v roku 1574 9 slanín z bokov, 12 kusov ovčieho syru, 20 kusov kravského syru, 2 nádoby bravčovej masti (sadla), 4 nádoby so syrom, 15 bratislavských meríc sušeného ovocia, 2 merice oskoruše a 1 mut štiepaného dreva. V mladšom inventári tu zaznamenali 54 homôľ soli, 36 kusov kamennej soli, novú skriňu, 3 merice ľanu v jednom sude, 2 prázdne vedrá, geletku na olej, drevený džbán na vodu, mericu orechov, 18 a ½ merice sušených jabĺk a 2 merice sušených hrušiek.

V hradnej kuchyni sa podľa oboch inventárov nachádzal najmä kuchynský riad. V roku 1574 to boli 2 staré medené kotlíky, 3 kotlíky na rybaciu polievku, 2 staré kotlíky na rybaciu polievku (1 z nich na salaši), 1 nádoba z medi na cedenie, 1 medená naberačka, 5 pekáčov, 8 starých železných panvíc, 3 železné lyžičky, 1 ražeň, železná trojnožka, 1 železný rošt, 2 sekáče, 3 staré drevené misy, 2 medené pokrievky na hrnce, 1 drevený klepáč na chren, 1 medený hrniec na varenie vody; nový riad: 3 veľké a malé kotlíky, 1 panvica na troch nohách, 3 panvice, 2 vystrúhané lyžice, 2 lyžice na naberanie, 1 plytký vandlíkový (korytový) plech (pekáč), 1 vidlička na mäso, 2 lopaty k ohňu, 2 lopaty na chlieb, 1 panvica na oheň, 1 malý starší stôl, 35 drevených tanierov, 2 šaflíky a 1 vreteno na priadzu.

V roku 1586 tvorili vybavenie kuchyne 3 železné rošty, 2 staré železné ražne, železo na pečenie, 3 nové železné panvičky, železná noha na pečenie pečene, 3 nože na rezanie, medený hrniec na ohrievanie vody, 5 starých medených hrncov na varenie, 5 stredných medených hrncov na varenie, 4 drobné medené hrnce, 2 pekáče (plechy) na pečenie, 3 pokrievky na pekáče (na plechy), 3 staré medené pokrievky, 5 drobných medených pokrievok, 5 až 7 železných lyžíc, 2 rajnice, almara na hrnce, 2 stoly, šaflíky, drevený džbán na nosenie vody, veľká sekera, drevená nádoba s octom, stôl v dome kuchárov, pec s medenými hrncami na vypaľovanie vína a železné vedrá s reťazami. Z tohto kuchynského inventáru je pozoruhodná najmä zmienka o peci na vypaľovanie vína, ktorá nám potvrdzuje, že sa víno používalo aj na vypálenie vínovice.

V tomto období sa varilo predovšetkým v keramických hrncoch. Na varenie sa používali aj panvice s dlhým držadlom, často na troch nôžkach. V kovových misách sa jedlo varilo, prípadne pieklo a zároveň aj servírovalo. Neodmysliteľnou súčasťou kuchynského vybavenia bol mažiar. Stoly sa používali aj ako kuchynské dosky na krájanie. Z kovového vybavenia boli okrem nožov mimoriadne dôležité sekáče na mäso, ktoré sa vtedy nemlelo, ale ručne sa nadrobno nasekalo. V kuchyni sa uplatnili aj cedidlá rozmanitých veľkostí, ktoré slúžili na pasírovanie, ale cedilo sa aj cez plátno. Mäso sa väčšinou nepieklo v peci, iba ak už bola vopred vyhriata. Na upečenie menších kusov mäsa a rýb sa používali rošty, na väčšie kusy a celé zvieratá sa použili ražne. Pripraviť takto mäso nebolo vôbec jednoduché, keďže hrozilo, že nebude dosť prepečené alebo naopak, že sa spáli. Najčastejšie sa preto mäso varilo vo vode, prípadne s vínom alebo pivom.

V blízkosti kuchyne sa nachádzala aj miestnosť na riad (spodná izba), v ktorej boli v roku 1574 uskladnené 4 veľké a malé cínové platne (podnosy?), 19 veľkých a malých mís, 1 polovičná misa, 12 cínových tanierov s puzdrom, 1 súdok soli, 1 svietnik, 3 veľké svietniky (1 pintové), 1 veľký svietnik (2 pintový), 2 svietniky (3 žajdlíkové) a 1 polovičný svietnik. Ostatné nádoby a vybavenie od krčmára Juraja Schreinera predstavovalo 9 cínových tanierov, 5 stredných mís, 4 malé misy na chren, 8 veľkých svietnikov, 1 kotlík na pálenie vína a 1 stôl so zásuvkou. V roku 1586 by sme tu našli 2 stoly, 4 stolice s operadlom, 10 cínových mís, 8 cínových tanierov, 6 drevených tanierov, 2 cínové kanvice, 1 železný ražeň, 1 cínové umývadlo (lavabo) a 2 medené svietniky.

O kaplnke s klenbou vieme, že sa tu v roku 1574 nachádzali 2 dlhé stolové dosky, 2 posteľné bielizne, 2 staré matrace, 1 vrece a stôl na stláčanie ľanu. V roku 1586 tu bola stará slanina, 2 stoly, 1 lôžko a 1 železný svietnik. Zariadenie kaplnky naznačuje, že v danom čase už neslúžila svojmu pôvodnému účelu.

Inventáre nás ďalej informujú o sklade čistého prestierania, kde sa v roku 1574 nachádzalo 9 cestovných obrusov, 2 pekné prestierania na stôl, 10 horších prestieraní na stôl, 2 pekné utierky, 8 hrubších utierok, 12 oblých stolov, 6 perín, 6 duchien, 11 vankúšov. Inventár tejto izby z roku 1586 je o niečo skromnejší. Vybavenie tvorila iba 1 posteľ, 3 vankúše, 1 stará poduška, 1 paplón, 1 plachta a starý matrac.    

U hradného pisára by sme v roku 1574 našli 1 malý stolík s jednou zásuvkou, 1 almaru na písanie. Podobné vybavenie mal pisár aj o 12 rokov neskôr, no okrem stolíka a almary tu bola umiestnená aj posteľ.

V priebehu 16. storočia sa už prejavuje v komnatách pána strohosť mobiliáru. Hrad bol majiteľmi využívaný najmä ako hospodárske centrum panstva, a preto sa kládol dôraz najmä na skladovacie priestory. Krátko po smrti Ecka zo Salmu sa koncom roka 1574 v zemepánovej izbe pri dverách nachádzal 1 stôl a 2 postele. V ďalšej izbe zemepána bola umiestnená 1 ženská okrúhla stolička, 14 stoličiek a 1 stôl. Miestnosť pod malou klenbou zrejme obývala služobná, ktorá mala k dispozícii posteľ, stôl a 2 stoličky. Miestnosť manželky zemepána bola v roku 1574 vybavená 1 okrúhlym stolom a 8 stoličkami. Manželka Štefana Ilešháziho - Katarína Pálfiová - tu využívala 2 stoly, 1 dlhý stôl, 1 medenú kanvicu na nosenie vína, 1 železný svietnik, 2 dlhé lavice k stolu a 1 stolicu s operadlom.

Hospodárske budovy vonkajšieho hradu sa využívali najmä na skladovanie pracovných nástrojov, ale aj ako priestor na umiestnenie vína, mäsa, soli alebo výrobkov z mlieka. V roku 1574 by sme tu mohli nájsť stôl, veľkú komorovú truhlicu, 6 veľkých korýt, veľké koryto na odratie prasiat, celkom starý závesný kotol, 2 plachty na seno, drevený hever, 2 slabé ramenné nosidlá, viazač sena, 5 drevených píp, 2 motyky, oplechované nosidlá spoločne s hranolmi, vizír, 2 gelety bryndze, 60 polovičných slanín, nádobu s vyzami, nádobu s nasoleným bravčovým mäsom, nádobu s fermentujúcim vínom, 20 bečiek soli, šrotovačku obilia a škrabák (orezávač) na stromy. V roku 1586 tu boli uskladnené najmä zvieracie kože a výrobky z mlieka. Nachádzalo sa tu 7 teľacích, 11 srnčích, 22 ovčích a 27 kravských koží, 25 ks ovčieho syru, 13 ks kravského syru, tvaroh v polovici suda (átalagu), bryndza, 5 šaflíkov, 2 prázdne sudy (átalagy), nová kaďa na kúpanie, merica a fertáľ.

 V ďalších skladových priestoroch (bližšie nešpecifikované) sa v inventári z roku 1574 spomína 40 okovov vína z roku 1573 a 95 okovov vína z roku 1574, čo spolu predstavuje 135 okovov (7330,5 l). Ďalej sa tu nachádzali 2 muty a 17 a ½ okovu piva (4208,25 l), 13 mutov a 8 meríc jačmeňa, 10 mutov a 8 a ½ merice ovsa a 2 muty plodín na prípravu kaší (šošovica, hrach, pohánka) na každodenné varenie.

V inventári z roku 1586 chýbajú údaje o vyprešovanom víne, vieme, že v tomto roku bolo na hrade uskladnených 24 a ½ merice pšenice, ďalších 67 meríc pšenice čakalo na zomletie v mlynoch, kde už bolo namletých 269 meríc pšeničnej múky. V sýpke na hrade bolo ďalej 34 meríc raže, 21 a ½ merice jačmeňa a 25 a ½ merice ovsa. 20 meríc raže sa nachádzalo v obilninovej jame v Šenkviciach, v novej bašte vonkajšieho hradu bolo uskladnených 14 a ½ merice ovsa, na hrade boli ďalej 2 merice šošovice a v dome zemepána v Pezinku sa nachádzalo 40 a ½ merice prosa a 69 meríc jačmeňa.

Inventáre nám ďalej približujú majerskú lúku, kde sa v roku 1574 nachádzalo 22 sŕn, 45 dojných kráv, 1 býk, 27 teliat, 96 mladých býkov a teliat (toho času na majeri vo Svätom Jure), 68 starých svíň, 100 sliepok a 15 husí. Okrem zvierat sa tu nachádzali aj 2 okuté vozy, 2 pluhy spoločne s príslušenstvom a železnou bránou, 2 veľké železné kotly, 4 železné brány, veľké sane, sekera na drevo, 2 gelety, 5 okovaných šaflíkov, 2 šaflíky, 5 žochtárov na mlieko, korbeľ, 5 drevených naberačiek (lyžíc), 2 veľké maselnice (zbienky), veľký cedník, 4 zámky na stodoly, 2 sudy kapusty, 1 ramenné nosidlá na vodu, stôl a rozlomené sane. Sane boli všeobecne často využívané ako dopravný prostriedok cez zimné mesiace a využívali sa aj na prepravu vína.

O dvanásť rokov neskôr tu bolo 5 mladých sŕn, 69 dojných kráv, 3 staré býky, 56 ročných teliat, 72 volov, 123 starých prasiat, 40 letných prasiat, 20 starých husí, 40 sliepok, 5 tretinových šaflíkov, 7 šaflíkov (žochtárov) na dojenie, maselnica, 2 šaflíky, šaflík na pomyje, 2 misy na pretláčanie syra, 3 drevené misy, stará kaďa, 3 chladené pivné sudy (átalagy), 2 okované vozy k volom a 1 prázdny sud (átalag).

Oba inventáre sa zmieňujú aj o salaši. V roku 1574 bolo na salaši spolu 321 oviec a kôz. Okrem zvierat sa tu nachádzali aj 2 staré medené kotly, veľká stará geleta s nasoleným syrom a stredná geleta na srvátku. V inventári z roku 1586 na salaši nezapísali žiadne zvieratá, do súpisu sa dostal len medený kotol, stará kaďa a šaflík.

V inventári z roku 1574 ešte môžeme nájsť zmienku aj o miestnostiach a priestoroch, ktoré sa v inventári z roku 1586 nespomínajú. Inventár z roku 1574 nás informuje o hradnej záhrade, v ktorej sa nachádzalo 19 mladých a starých jeleňov, 20 pávov a 16 kačíc. V mestskej tehelni boli 2 okuté vedrá, 2 stoličky (lavice) na výrobu tehál, 4 fúriky, 4 široké sekáče (rezače), 1 strunový rezač, 12 foriem (kadlubov) na tehly, vypálené tehly, mericová kaďa, motyka na zarovnávanie hliny vo forme, lavica a dierovaná podlaha. U hradného sluhu (kočiša) by sme v tom čase našli koč, 4 konské povozy s príslušenstvom, 4 staré postroje na konský povoz, 4 staré uzdy, celý podvozok, 5 starých používaných podvozkov, sedlo s príslušenstvom, 4 horné popruhy, 4 ohnuté horné popruhy, dvojitú koženú plachtu, truhlu na ovos, tretinový šaflík, ale aj sieť na ryby a široký sekáč. V inventári zaznamenali aj krajčírsku miestnosť, v ktorej bol malý stôl so stoličkou a dlhé plátno. Okrem toho sa ešte na nádvorí vo vnútornom hrade nachádzalo 5 veľkých bečiek, 2 veľké džbery (sudy), 3 tretinové šaflíky, 3 štvrtinové šaflíky, veľký rebrinák (lajtra), stredný rebrinák (lajtra), 1 malý a 1 konský postroj, ktorý sa používal na prepravu vína.

V inventári Pezinského hradu z roku 1586 tiež nájdeme niekoľko miestností, ktoré v inventári spísanom v roku 1574 neboli zaznamenané. Spomína sa tu miestnosť na pivo, v ktorej bolo uložených 6 pivných sudov (átalagov), 3 kade na pivo, 5 sudov na chladenie piva a 3 prázdne sudy. Nechýbal tu ani kotlík na varenie piva s pecou a 30 meríc chmeľu. V hlbokej pivnici hradu sa okrem rôznych šaflíkov (17 tretinových, 1 okovaný a 9 fertáľových šaflíkov, 3 drevené džbány, 2 šaflíky u debnára a 5 šaflíkov na meranie) nachádzal aj ocot uskladnený v piatich sudoch (átalagoch). Poznámka pisára nám naznačuje, že uskladnený ocot predstavoval objem 14 vedier. Okrem octu, ktorý sa používal na okyslenie jedál, sa v polovici geletky nachádzal aj olej, využívaný na pečenie najmä počas pôstu. Súpis dopĺňalo 5 vedier, 1 malý súdok (malý átalag), 2 hrnce masla a našli sa tu aj 2 železné obruče. Zaujímavosťou je zmienka o vínovici, ktorá bola uložená v 2 malých súdkoch (malé átalagy). V súpise sa ďalej spomínajú záhradná a hradná prešovňa. V záhradnej prešovni boli 4 staré preše, stará kaďa, 2 kade, malá kaďa patriaca pod preš a 2 zámky na sýpku a prešovňu. V hradnej prešovni boli 2 staré preše, 5 kadí, 3 polovičné kade urobené zo sudov, nízka kaďa na pivo a 6 filtračných košov (cedákov). Veľmi zaujímavé informácie nám inventár poskytuje o obrane a výzbroji hradnej posádky. Z textu vyplýva, že zbrane boli rozmiestnené na hradbách, v hrade a v sklade pušného prachu (prachárni). V prachárni bol uložený 1 sud (átalag) plný pušného prachu do hákovníc, 3 načaté sudy (átalagy) pušného prachu, 6 kuší, 9 pušiek, 13 starých hákovníc bez držadla, 2 malé železné klepetá (nožnice), 5 medených foriem na gule do tarasnice, 9 železných foriem na guľky do hákovnice, 5 starých medených prílb, mnoho šípov, 1 debna plná guliek do hákovníc, 50 gulí do tarasníc, forma na plnenie tarasnice, nástroj na plnenie tarasnice, vrták na vŕtanie kamenných gúľ, železná zápalná palica, 2 palice na čistenie hákovníc, 2 staré rešetá na preosievanie pušného prachu, staré sito a zámok, ktorý slúžil na uzamknutie skladu pušného prachu. Na hradbách bolo pripravených 9 pražských hákovníc, 33 starých hákovníc s držadlom, 1 rozpadávajúca sa hákovnica a 1 stará hákovnica bez držadla. Dve železné tarasnice na kolesách, jedna tarasnica s názvom „seregbontó“ na 4 kolesách a 3 kolesá pod tarasnice boli umiestnené hore na bašte. Jedna funkčná medená tarasnica na kolesách sa nachádzala na hradnom nádvorí a dve železné tarasnice na kolesách boli umiestnené vedľa vonkajšej brány.

HESLÁR

Potraviny:

druhák - ľahšie víno, ktoré sa vyrába tak, že sa na vylisované zvyšky hrozna (treštoriny) naleje vlažná voda a nechá sa po zasírení vylúhovať. Zmes sa niekoľkokrát premieša a o 12 –24 hodín vylisuje. Pridá sa cukor a nechá sa kvasiť. Nazýva sa aj vodnár;

olej – rastlinné oleje na pečenie sa vyrábali z rôznych plodín: orechu liesky, bukvíc, ľanu, konope, maku, horčice, z jadier slnečnice a tekvice; rastlinné oleje sa používali v kuchyni najmä počas pôstu;

loj, bravčová masť – tuhý živočíšny tuk; v tradičnej slovenskej kuchyni sa využíval najmä hovädzí loj a v regiónoch s rozvinutou ovčiarskou tradíciou aj loj baraní; vytopený loj sa uchovával v hlinených nádobách; hovädzí loj sa zvykol kupovať u mäsiarov a aby sa nepokazil, uvaril sa vo vode; potom sa nakrájal a uložil do hrncov, ktoré sa zakryli pokrývkou alebo zaviazali plátnom; roztopený sa používal na prípravu zápražky alebo sa ním mastili cestoviny a kaše;

maslo – živočíšny tuk získaný mútením smotany; zo sadnutého kyslého mlieka sa zozbierala smotana, ktorá sa naliala do vysokej nádoby – maselnice, v ktorej sa maslo ručne stĺkalo;

bryndza (z rum. brînză) – je mäkký, miesený a solený ovčí syr vyrábaný z hrudkového ovčieho syra; v minulosti sa bryndza naplnila do zvieracích koží a údila sa;

žinčica – srvátka z ovčieho syra;

soľ – okrem dochucovania jedál sa používala aj ako prírodný konzervant mäsa; na územie juhozápadného Slovenska  sa dopravovala najmä z Rakúska;

ľan – jednoročná priadna a olejodarná rastlina využívaná aj na výrobu odevov; nespracovaný ľan sa najprv máčal a sušil a neskôr vyčesával na špeciálnych laviciach so železnou hachľou; z vlákien nespracovaného ľanu (priadza či kúdeľ) sa priadli nite na kolovrate (vreteno) a na krosnách sa z nití tkalo plátno;

ocot – tekutina kyslej chuti používaná v kuchyni na okyslenie jedál; pre slovenskú tradičnú kuchyňu boli charakteristické jedlá s kyslastou príchuťou; ocot sa pripravoval z planého alebo lesného ovocia skvasením, ale aj z piva; vo vinohradníckych oblastiach sa robil zo skysnutého vína a niekedy aj z čerstvo vytlačených kyslých strapcov hrozna; v porovnaní so súčasnosťou sa pripravoval menej kyslý;

kaša  – kaša sa pripravovala z nahrubo namletej múky alebo aj s celých pšeničných zŕn, šošovice, hrachu a prosa, ktoré sa namáčali na noc do mlieka alebo vody; takmer každodenným pokrmom stredoveku bola kaša prosná, ale často sa varila tiež kaša pšeničná (opracovaná na krúpy) či ovsená; na dochucovanie kaší sa používalo čerstvé alebo sušené ovocie; ako sviatočné sladidlo sa používal med, no častejšie sa varievali slané kaše;

kapusta – konzumovala sa najmä kvasená kapusta uskladňovaná v sudoch; považovala sa za dobré preháňadlo; kvasená kapusta sa používala aj ako liek na rôzne zápaly a opuchy; prameň zo 16. storočia dokladá, že sa vraj podávala deťom miesto kaše, aby začali skôr chodiť; v bežnom živote bola cenená ako prevencia proti opitosti alebo na zmiernenie účinkov už vypitého vína;

egreše – pripravoval sa z nich sladkokyslý prívarok s mliekom, ktorý sa jedol k mäsu;

pšenica – obilnina; je na pestovanie náročnejšia ako ďalšia chlebovina – raž; pestovala sa predovšetkým na feudálnych veľkostatkoch pre potreby bohatších vrstiev spoločnosti;

raž – ozimná obilnina, ktorá nie je veľmi náročná na odpočinutú alebo hnojenú pôdu, preto sa stala hlavným chlebovým obilím v rámci tradičného systému trojpoľného hospodárenia; na hospodárstvach poddaných sa v tom čase ako chlebové obilie siala tiež tzv. súraž, suržica – miešanina raže a pšenice;

jačmeň – obilnina; v  minulosti sa pestoval ako krmovina; technická plodina používaná na výrobu piva;

ovos – obilnina; po stáročia bol dôležitou krmovinou pre kone;

otruby – sú to šupiny zo zrna; používali sa na kŕmenie hospodárskych zvierat, ale v čase hladu ich konzumovali aj ľudia;

med – sladká potravina vyrobená včelami z nektáru kvetov; pri starom spôsobe včelárstva v klátoch a košoch sa med získaval z vyrezaných plástov; roztápaním voskových plástov v kotloch sa získaval ďalší produkt – vosk na výrobu sviečok; do vosku sa pridávali za účelom jeho stuženia a zlepšenia jeho vzhľadu benátsky balzam, terpentín, práškové pigmenty a bieloba; voskári vyrábali z vosku pochodne i smolnice na osvetlenie;

vyza veľká (lat. huso huso, nem. hausen) – druh jeseterovitej ryby, ktorá môže dosiahnuť dĺžku až vyše 6 metrov (obvykle 1,5 – 3 m) a váhu viac ako jedna tona; patrí k najväčším sladkovodným aj morským rybám na svete; vzácna je najmä kvôli ikrám, z ktorých sa robí kaviár; zväčša sa lovili menšie – niekoľko desiatok kilogramov až približne 200 – 300 kg vážiace jedince a len zriedkakedy kapitálne kusy s hmotnosťou aj vyše 500 kg; poslednú živú vyzu na našom území spozorovali v roku 1957 pri Sape; definitívne ukončenie ich výskytu v našich končinách sa datuje do obdobia postavenia vodnej priehrady Železné vráta medzi Srbskom a Rumunskom; dnes žijú vyzy v Kaspickom, Čiernom a Azovskom mori.

Čierna kuchyňa

Stredovekú kuchyňu spočiatku predstavovalo otvorené ohnisko uprostred miestnosti pod najvyšším bodom budovy; dym unikal iba dierou v strope, preto boli tieto miestnosti temné, zadymené a špinavé od sadzí, z čoho sa zaužíval výraz „čierna kuchyňa“; s používaním komínov sa ohnisko presunulo k niektorej zo stien a vznikli tak prvé krby z kameňov, tehál a malty; varilo sa v závesných kotlíkoch zo železa, bronzu alebo medi, hoci používanie medených nádob spôsobovalo rôzne choroby – poškodenie pečene, demenciu, kŕče a triašku, čo bolo zavinené uvoľňovaním jedovatých látok, o ktorom ľudia v tých časoch nemali vedomosť.

Kuchynský riad:

kanvica – nádoba z kovu na nalievanie tekutín, čomu bol uspôsobený vrch kanvice v tvare zobáka a ucho na držanie;

korbeľ – nádoba na tekutiny (najmä pivo) s obsahom 0,7153 l; vyrábala sa z cínu, dreva, kameniny a keramiky;

tanier (z tal. tagliare – krájať) – vyvinul sa z drevenej dosky na krájanie; v stredoveku a ranom novoveku sa používali zväčša plytké taniere: keramické (aj s bielou cínovou glazúrou), drevené a z cínu;

kotlík – železná, bronzová alebo medená nádoba na varenie; používala sa zavesená nad ohňom alebo s použitím trojnožiek (zvaných drajfúzy).

Debnárske a stolárske výrobky:

vedro (hovorovo kýbeľ) – je drevená okrúhla nádoba s pohyblivým držadlom určená na prepravu a skladovanie kvapalín, ale aj sypanín a drobných predmetov; objem okolo 12 - 13 l; vedrá patrili v minulosti k základnej výbave domácností, používali sa hlavne na prepravu vody, ale aj na skladovanie masla; existovalo aj tzv. hôrne/hradné vedro – Berg/Schloss Emer (z nem. der Eimer = vedro) = urna = džber = 67,872 l;

džber (všeslovanské slovo) – drevená okovaná nádoba s objemom 67,872 l – stará slovanská miera (okov – džber);

bečka (tiež bočka; z praslovančiny – bъč-ьka = kaďa) – je veľká drevená kaďa, ktorá  sa používala pri výrobe (fermentovaní) vína a piva, ale aj v garbiarstve a kúpeľníctve; termín bečka sa používal aj pre pomenovanie suda, v ktorom sa skladovalo pivo či víno;

kaďa (všeslovanské slovo) – veľká otvorená sudovitá nádoba; používala sa na kvasenie kapusty, ale aj na telesnú očistu;

šaflík (z nem. der Scheffel = merica) – väčšia okrúhla drevená nádoba s dvomi držadlami s guľatými alebo oválnymi otvormi na uchytenie (obsah okolo 50 l); šaflíky sa ďalej rozdeľovali podľa veľkosti: fertáľový šaflík (nem. viertel = štvrtina) = ¼ šaflíka = okolo 12 l, tretinový šaflík = okolo 16 l;

maselnica/zbienka/mútiteľnica – drevená nádoba na výrobu masla z mlieka oviec a kráv; najstaršie maselnice sú kužeľovitého tvaru (dno má približne 2x väčší priemer ako vrchná časť nádoby); k maselnici patril tĺk, ktorým sa maslo mútilo;

žochtár (šechtár)/hrotok – drevená nádoba s nosom a držadlom na dojenie mlieka (objem okolo 5-6 l);

sud na kolesách na víno – sploštený sud, ktorý sa používal na prepravu vína; jeho tvar zabezpečoval väčšiu stabilitu;

átalag – sud, ktorého objem bol 1,5 okova = cca 80 l;

geleta (z rum. găleată; pôvodne z lat. galetta) – drevená nádoba na mlieko, bryndzu a iné mliečne výrobky;

vizír (z nem. bis hier = potiaľ to) – drevená palica na určovanie množstva vína v sudoch;

lajtra/rebrinák (z nem. der Leiter = rebrík) – sedliacky voz, ktorý má po stranách boky pripomínajúce rebrík/rebrinu.

Zbrane:

hákovnicaťažká ručná palná zbraň, rozšírila sa po husitských vojnách po celej strednej Európe. Zbraň mala ráž do cca 25 mm a jej hlaveň bola upevnená v nahrubo otesanej drevenej pažbe. Za ústím hlavne mala hák, ktorým sa zasekla pri streľbe o okraj vozu, hradby alebo tarasu, čím bol zachytený silný spätný ráz po výstrele. Koncom 15. stor. sa na nej používali už primitívne luntové zámky - tieto hákovnice sa nazývali aj hákovnice pražského typu; na Slovensku sa jej hovorilo aj bradatica podľa háku - brady; 

húfnica – ťažké delo; húfnica sa využívala ako poľné delo k paľbe do nepriateľských húfov (odkiaľ pochádza aj jej názov) zrejme na kratšiu vzdialenosť; jej hlaveň je masívnejšia a kratšia ako u tarasnice; obvyklým strelivom boli kamenné gule;

mažiar – delo veľkého kalibru s masívnou krátkou hlavňou; využíval sa najmä pri dobývaní alebo obrane pevností;

tarasnicaľahké delo malého kalibru s dlhou hlavňou; jedným z jeho typov bolo delo s viacerými malokalibrovými hlavňami na lafete typu „seregbontó“ (slov. „rozrážač vojska“) - známe aj pod označením organové delo (skrátene aj organ).