Alexander Ilečko – Poézia tvarov

V piatok 8. decembra bola vernisážou otvorená výstava Alexander Ilečko – Poézia tvarov, pripravená pri príležitosti tohtoročného umelcovho jubilea. Alexander Ilečko sa narodil 25. februára 1937 v Bratislave v rodine s hlboko zakoreneným výtvarným cítením. Otec Jozef Ilečko, maliar a matka Anna, rod. Mariániová, profesorka matematiky a kreslenia, predurčili umelcovo ďalšie smerovanie. Jeho záujem o výtvarné umenie sa prehlbuje počas prázdninových pobytov u tety Márie Mariániovej, kde vypomáha reštaurovať oltáre a nástenné maľby v kostoloch. V roku 1944 sa rodina presťahuje do Revúcej, kde o desať rokov neskôr na miestnom gymnáziu maturuje. V tom istom roku sa rodina usádza bližšie k Bratislave, v Modre.
V rokoch 1954 – 1961 študuje na VŠVU v Bratislave – najskôr maliarstvo u prof. Petra Matejku a Jána Mudrocha, neskôr u prof. Fraňa Štefunka a Rudolfa Pribiša na oddelení reliéfneho sochárstva. Po návrate z vojenskej služby v roku 1963 prichádza do Grinavy, kde si vlastnoručne stavia svoj ateliér. Tu tvorí až dodnes. Tvorba Alexandra Ilečku je veľmi rôznorodá, neviazaná k žiadnym výtvarným prúdom. Voľné figurálne kompozície, sochy, variácie tvarov, v ktorých prevažujú vertikálne pretiahnuté línie s typickými oblými tvarmi pripomínajúcimi tak tvar a proporcie ženského tela, nadobúdajú až fantazijný dojem. Hľadá neustále nové možnosti zobrazenia a modelácie hmoty. V jeho práci rezonujú témy materstva, rodiny, biblické i žánrové príbehy, portréty i fantazijne zhmotnené postavy. Hlavným materiálom, s ktorým umelec pracuje, je drevo, ktoré je v našej hmotnej kultúre hlboko zakorenené a sprevádza človeka od nepamäti. V ranom období svojej tvorby ho necháva voľne vyniknúť v jeho prirodzenej polohe. Neskôr začína kombinovať rôzne druhy dreva a dopĺňa ho povrchovou úpravou lakom alebo patinou.

Premyslenou svetelnou úpravou tak častokrát drevo preberá vlastnosti patriace výsostne bronzu. Predstupňom k jeho sochárskej tvorbe je kresba a grafika, ktorá sa stáva rovnocenným výtvarným prejavom a sprevádza ho počas celej tvorby. Veľké množstvo variácií, skíc a metamorfóz vzniká celkom spontánne, pričom necháva voľne plynúť líniu kontúr a obrysov. K vyjadrovacím materiálom, ktorým formuje a vtláča vlastnú predstavu, patria hlina, sadra, epoxid, bronz alebo kameň. Alexander Ilečko patrí do strednej generácie slovenského sochárstva a je jedným zo zakladateľov Sochárskych sympózií v Moravanoch nad Váhom. Vystavoval na mnohých samostatných i skupinových výstavách (v Bratislave, v Budapešti, Prahe, Paríži, Brne, Piešťanoch a inde) a zúčastnil sa viacerých sochárskych sympózií (Moravany nad Váhom, Slovinsko, Nemecko). „To, čo robím, je moja spoveď, môj zápas o tvar, farbu, materiál, prostriedok na vyjadrenie toho, čo cítim a viem. Chcem, aby moje plastiky vytvárali pokojnú atmosféru, aby z nich bolo cítiť ducha harmónie, aby sa nad nimi človek zamyslel. Nič viac od nich neočakávam, pretože aj toto je veľmi veľa“. Výstavu Alexander Ilečko – Poézia tvarov môžete v Mestskom múzeu v Pezinku navštíviť do 29. marca 2018.